Pred pár dňami sme vítali Nový rok, väčšina zrejme s pohárikom v ruke, veď Silvester je sviatok azda najviac spojený s alkoholom.
Po víne či pálenke však ľudia na Slovensku siahnu aj počas Veľkej noci, na Vianoce či počas rôznych súkromných osláv. Či patril alkohol k sviatočným dňom vždy, sme sa pýtali etnologičky Kataríny Nádaskej.
Začnime zimnými sviatkami, ktoré máme ešte v čerstvej pamäti. Odkedy a ako veľmi sa spájali s pitím?
Vráťme sa napríklad k starým Slovanom. Tí ešte neoslavovali Vianoce, ale zimný slnovrat, no v rámci neho prinášali obetné dary bohu Perúnovi. K darom patrila aj medovina, a tak je veľmi pravdepodobné, že si týmto alkoholickým nápojom v tom čase aj pripíjali.
Katarína Nádaská. Foto: archív Kataríny Nádaskej
Kresťanské Vianoce a alkohol?
Keď sa pozriete na zloženie štedrej večere, hneď prvý chod po modlitbe bol pre dospelých vo vinohradníckych oblastiach pohár vína a v horských oblastiach štamperlík hriateho. Až potom sa pokračovalo oplátkou s cesnakom a medom.
Na Štedrý deň ale nešlo o nejaké bezbrehé pitie, viac sa popíjalo na Štefana, keď sa navštevovali rodiny a susedia a k tomu vždy patrili nejaké prípitky. To však bolo viac v réžii žien.
Ako to?
Počas sviatkov sa nechodievalo do krčmy a v domácnostiach držali tvrdý alkohol pod kľúčom ženy. A to doslova, kľúč často nosili pri sebe, aby sa k pálenke nik iný bez ich vedomia nedostal.
Trochu iné to bolo vo vinohradníckych oblastiach, tam si gazda vedel odskočiť do skliepka naťahať víno zo sudu. Opakujem však, že išlo viac o spoločenské pripitie si, nie o nejaké pitie do nemoty.
A čo Silvester?
To bol zase deň, keď sa v minulosti v mestách a dedinách často robilo ročné zúčtovanie. Stretávala sa obecná rada a s richtárom dali dohromady sumár, ako sa za uplynulý rok hospodárilo. Keď bol výsledok dobrý, bolo zvykom, že richtár pozval chlapov v obci na jeden štamperlík.
Pilo sa aj počas smútočných udalostí?
V minulosti existoval zvyk stráženia pri mŕtvom. Zosnulý kedysi ležal najskôr dva dni doma na márach a až na tretí bol pochovaný a medzitým pri ňom musel stále niekto držať stráž – cez deň aj v noci. Zrejme to bola tiež príležitosť dať si niečo na guráž.
Podľa jedného archaického zvyku sa pilo aj priamo na hrobe, pri spúšťaní truhly. Štamperlík vtedy do seba hrkli tí, čo rakvu spúšťali, a jeden vyliali priamo do hrobu na počesť nebožtíka.
Čo sa vo sviatočné dni pilo? Odkladali si ľudia niečo špeciálne?
Treba si uvedomiť, že napríklad v stredoveku bol celý pitný režim úplne iný ako dnes. Voda sa považovala za nečistú tekutinu, pôvodkyňu chorôb a sčasti to tak aj bolo, naozaj mohla byť kontaminovaná.
Riešením bolo podávanie alkoholu aj vo všedné dni. Máme mnoho receptov zo 16. a 17. storočia na pivné omáčky či polievky.
To však bolo iné pivo ako dnes, nefiltrované a dochucované bylinkami. Kým v bežné dni sa podávalo slabšie pivo, ktoré vlastne nahrádzalo vodu, vo sviatočné sa pilo silnejšie. Podobné to bolo aj s vínom. Išlo o takzvaný vodnár, akési vodové víno, ktoré sa pilo vo všedné dni a silnejšie víno, ktoré sa podávalo pri slávnostných príležitostiach.
