Žiadny kameň mudrcov, cesta k nesmrteľnosti vedie iným smerom. A to cez klonovanie. Od ovečky Dolly, ktorú vedci vytvorili pred tridsiatimi rokmi, prešlo dlhú cestu. Dnes sú na svete tisíce takýchto zvierat vrátane mnohých domácich miláčikov.
Jeden z nich žije aj v Česku. Volá sa Aristocrat II Korec Corso a je to plemeno cane corso. Majiteľom je developer a majiteľ táborskej ZOO Evžen Korec, ktorý ku klonovaniu pristúpil pred necelými dvoma rokmi. Jeho šteňa je nástupcom psa Aristocrata Korec Corsa, ktorý pozbieral množstvo medzinárodných ocenení.
„Keď vznikne taká absolútna špička medzi psami, tak je takmer neopakovateľná. Klonovanie je jediný nástroj, aby bol taký genotyp navždy uchovaný,“ hovorí člen rebríčka najbohatších Čechov. Aj keď spolu majú šteňatá mimoriadne psy, gény ich mláďat už nemusia byť také špičkové.
Nesmrteľnosť
„Klonovanie je prostriedkom na nesmrteľnosť. Možno to znie nadnesene, ale môže to prebiehať donekonečna.“ Práve Aristocratova výnimočnosť teraz pokračuje v jeho nástupcovi, ktorý sa stal prvým klonovaným psom v strednej Európe.
V tej západnej bolo kópií pôvodných maznáčikov podľa Evžena Korca už niekoľko desiatok. Popri tom, že má šteňa, teda dvojka Aristocrata, rovnakú podobu, má podľa Korca aj to isté správanie ako jeho predobraz.
Ohrýza tú istú stoličku, sadá si na rovnaké miesta, hoci má na výber viac možností. Korec však odmieta, že by si klon preniesol skúsenosti nadobudnuté počas života svojho predchodcu. Berie to ako prekonanú myšlienku. „Neverím tomu. Zatiaľ neexistuje dôkaz, že by sa za života získané vlastnosti premietli do génu.“
Ostatne samotné klonovacie kliniky hovoria o klonoch ako o jednovaječných dvojčatách, ktoré sa len neskôr narodili. Oveľa viac ako domácich maznáčikov, ako sú psy a mačky, je na svete klonov koní a tiav.
Kone pre pólo
Kone sú vyhľadávané hlavne v Argentíne, kde je veľmi populárne konské pólo. Je tu tiež povolené, aby sa klony zúčastnili zápasov. Nie je teda prekvapujúce, že sa šampióni často klonujú.
V roku 2023 tak došlo ku kurióznemu momentu, keď do jedného zápasu nastúpil tím, kde boli štyri klony majstrovskej kobyly a ich súperi boli potomkovia klonov.
Podobné je to v Spojených arabských emirátoch a ďalších štátoch Perzského zálivu, kde sa klonujú ťavy. Či už na pretekárske účely, do súťaží krásy alebo pre ťavie mlieko.
Zatiaľ čo u zvierat s hrbmi a koní ide už o biznis, u klonovaných psov, ktoré sa súťaží zúčastniť zatiaľ nesmú, tak zostávajú hlavnou motiváciou predovšetkým emócie a chovateľská snaha.
Ako klonovanie prebieha?
Vhodné je odobrať vzorku kožného tkaniva ešte počas života zvieraťa. „Po úmrtí už je len jedna možnosť, a keď nevyjde, je to konečná,“ vysvetľuje Evžen Korec. Za života stačí vziať kúsok kože vo veľkosti slnečnicového semienka, najlepšie z brucha, kde nie je vidieť jazva.
Ak zviera už uhynulo, využíva sa kus ucha. V prípade smrti maznáčika je potrebné postupovať rýchlo a doručiť vzorku uchovanú v chlade (nie zmrazenú) do laboratória do piatich dní. Platí, že čím dlhší čas uplynie od úmrtia zvieraťa, tým nižšia je šanca na úspešnú kultiváciu tkaniva pre potreby klonovania.
Aj desiatky rokov
Pred samotným klonovaním je potrebné odobraté tkanivo namnožiť v laboratóriu. Špecialisti najprv vzorku najemno nasekajú a dajú ju do roztoku živín a antibiotík. Všetko potom umiestnia do inkubátora, kde by sa mali množiť tisíce buniek, ktoré treba pravidelne dokrmovať živinami.
Po zhruba týždni vyrastie dostatočná tkanivová kultúra, ktorú je potom možné zakonzervovať v tekutom dusíku, kde môže na klonovanie čakať aj desiatky rokov.
V laboratóriu sa pod mikroskopom vyberie pôvodné jadro z vajíčka darcu a namiesto neho experti vložia jadro z jednej z „vypestovaných“ buniek kože.
Preprogramovať
DNA v implantovanom jadre je potom nutné preprogramovať – aby sa namiesto tvorby kože začala správať ako embryonálna bunka. Stačí na to krátky elektrický výboj, ktorý prinúti vajíčko deliť sa. Akoby bolo oplodnené spermiou. Po niekoľkých dňoch v inkubátore vznikne embryo.
Takto upravené vajíčko, respektíve z neho vzniknuté embryo, musí odnosiť suka rovnakej veľkosti, ako je klonovaný pes. Nemusí ísť nevyhnutne o rovnaké plemeno.
Napríklad americká spoločnosť ViaGen Pets & Equine, jedna z popredných firiem v klonovaní zvierat, vkladá niekoľko psích embryí od viacerých klientov do jednej náhradnej matky. Tá tak môže teoreticky porodiť mláďatá niekoľkých rôznych plemien.
Čo hovoria čísla?
1 500 000
Samotné klonovanie psa síce stojí 50-tisíc dolárov, lenže… K tomu je potrebné pripočítať dopravu a ďalšie logistické náklady. Celkovo teda vychádza naklonovanie psa podľa Evžena Korca na zhruba 60-tisíc eur.
Čo sa týka jeho psa, ku kultivácii tkaniva došlo na klinike vo Veľkej Británii, odkiaľ mrazené bunky zamierili do Spojených štátov, kde v spoločnosti ViaGen prebehlo samotné klonovanie.
1 000+
Od roku 2015 naklonovala americká spoločnosť ViaGen Pets & Equine viac ako tisíc psov a mačiek. Presné počty kliniky verejne neuvádzajú. Rovnako nie je jasné, koľko presne je na svete klonovaných koní alebo tiav.
56
Od roku 1957 do roku 2025 bolo metódou jadrového transferu, teda vloženia jadra kožnej bunky do prázdneho vajíčka, klonovaných celkom 56 druhov a poddruhov zvierat. Konkrétne 33 cicavcov, 14 obojživelníkov, osem rýb a jeden hmyz.
58
Ako to dopadne, keď sa klonuje klon klonu klonu? Čerstvá štúdia zverejnená v prestížnom vedeckom časopise Nature Communications upozorňuje, že opakovane klonované klony v sebe postupne zbierajú nebezpečné mutácie.
V dlhoročnom experimente s myšami sa tieto problémy naplno prejavili v 58. generácii, keď klony umierali niekoľko dní po narodení. Inak sa každá predchádzajúca generácia dožila v priemere okolo dvoch rokov. Išlo však o experiment, nie o bežnú prax. Obvykle sa totiž klonuje pôvodný nositeľ DNA, ak nedôjde k strate vypestovanej tkanivovej kultúry.
5 mesiacov
Od odberu tkaniva pôvodného psa až po pôrod jeho naklonovaného nástupcu to trvá podľa Korca najmenej štyri až päť mesiacov. A to v prípade, že nikde nie je žiadna komplikácia a zdržanie. Celý proces môže predĺžiť napríklad čakanie na vhodnú samicu, ktorá by embryo klonovaného psa odnosila.
Autor článku je Benedikt Lederer, Forbes.cz
