Svet sa mení rýchlejšie než učebné osnovy. V British International School Bratislava preto deti nepripravujú len na skúšky, ale aj na život a výzvy, ktoré ich čakajú v budúcnosti. Kate Fitzpatrick, Head of Primary, vysvetľuje, prečo je wellbeing študentov rovnako dôležitý ako ich akademické výsledky, ako deti učia pracovať so zlyhaním a ako sa mení rola učiteľa v čase neobmedzeného prístupu k informáciám.
Často sa hovorí, že škola má byť v prvom rade o akademických výsledkoch, vy však kladiete veľký dôraz na wellbeing. Do akej miery ovplyvňuje pocit bezpečia a psychickej pohody kognitívne schopnosti dieťaťa?
Na akademické výsledky sa zameriavame a sú pre našu školu, samozrejme, veľmi dôležité. Rovnako dôležitý je však wellbeing našich študentov. Ak sa dieťa v škole necíti šťastné, v bezpečí a nemá pocit, že na ňom niekomu v škole záleží, je preň oveľa ťažšie učiť sa.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Jeho mozog sa totiž podvedome prepne do akéhosi „režimu prežitia“. Snaží sa skôr zvládnuť deň, než aby si povedalo: „Cítim sa skvele, som pripravený riskovať a prijímať výzvy.“
Máme tím špecializovaný výhradne na wellbeing študentov a aj učitelia v triedach robia množstvo práce v oblasti emocionálnej regulácie. Zaujímajú sa o to, ako sa deti cítia, a vytvárajú prostredie, v ktorom sa môžu cítiť prijaté a bezpečne.
Prečo je prvý stupeň taký kľúčový pre neskoršie zvládnutie medzinárodných skúšok, ako je napríklad IB Diploma program?
Na prvom stupni si žiaci budujú základy vedomostí. Už u našich najmladších detí vo veku dvoch či troch rokov rozvíjame zručnosti, ktoré budú potrebovať na úspešné zvládnutie ďalších skúšok. Učíme ich kriticky myslieť, klásť otázky a byť zvedavými. To sú presne tie schopnosti, ktoré vyžaduje IB Diploma program.
Ako sa mení rola učiteľa v časoch, keď majú deti okamžitý prístup k informáciám?
Za tých zhruba dvadsať rokov, čo učím, sa to zmenilo výrazne. Kedysi bol učiteľ „odovzdávačom vedomostí“ – ja vám niečo poviem a vy sa to naučíte. Dnes je učiteľ skôr sprievodcom v procese učenia.
K informáciám má prístup každý, ale to neznamená, že sú kvalitné. Deti sa potrebujú vedieť samy seba pýtať: „Prečítal som si tento výskum. Ktoré informácie potrebujem? Z akého zdroja pochádza? Ako viem, že je správny?“
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Súvisí to aj s holistickým prístupom – keď učitelia deti poznajú, dokážu učenie nasmerovať k tomu, čo ich zaujíma. Prešli sme od odovzdávania vedomostí k ich usmerňovaniu. Veľa pracujeme aj s metakogníciou.
Akým spôsobom?
Zjednodušene povedané, je to premýšľanie o vlastnom myslení. Žiak uvažuje: „Ako sa učím a ako to ovplyvňuje to, čo robím? Toto mi robí ťažkosti, čo musím urobiť inak?“ Učíme deti týmto „mysliacim zručnostiam“.
Absolvovali sme dvojročný projekt s Boston College, ktorého výskumníci zistili, že tento prístup priniesol u študentov až 70-percentné zlepšenie v ich neskorších úspechoch. Ide o posun od faktov k zručnostiam využiteľným v rôznych oblastiach.
Spolupracujete aj s ďalšími renomovanými inštitúciami ako MIT či Juilliard. Čo prinášajú žiakovi v Bratislave v jeho každodennom živote?
Je toho prekvapivo veľa. Hodiny tanca, drámy, hudobnej výchovy či dizajnu a technológií sú vyučované podľa prístupov Juilliardu alebo MIT. Špecialisti z Juilliardu chodia k nám do školy a školia našich učiteľov. Deti tak majú prístup k špičkovému kurikulu a my sa môžeme kedykoľvek poradiť s expertmi.
Každý chce niekam patriť – do rodiny, k svojej kultúre, do futbalového tímu. Keď sa niekto stane súčasťou našej školy, patrí k nám.
Máme aj platformu Global Campus, kde môžu deti riešiť výzvy zadané priamo vedcami z MIT alebo NASA. Myslím si, že to deti nesmierne inšpiruje – keď sa rozprávajú s vedcom z NASA, povedia si, že tiež to môžu dokázať.
Spomínali sme kritické myslenie, ale ako učíte deti pracovať s neistotou a zvládať zlyhanie, ktoré majú v dnešnom svete takisto svoje miesto?
Všimli sme si, že za posledných dvadsať rokov schopnosť zvládať zlyhanie u detí klesla, preto ich to dnes cielene učíme. Vytvárame úlohy, pri ktorých môžu zažiť neúspech, aby spätne uvažovali o tom, čo môžu nabudúce urobiť inak.
U najmenších detí využívame tzv. „risky play“. Ide o riadené riziko pod dohľadom dospelého, kde dieťa robí vlastné rozhodnutia. Dnešné deti sú zvyknuté, že sa im veci daria, lebo to tak rodičia aj učitelia chcú.
To však vytvára priepasť. Keď sú staršie a mama už problém nemôže vyriešiť, nemajú vybudované mechanizmy, ako situáciu zvládnuť.
Vďaka čomu sa vám darí budovať prostredie, kde sa deti z desiatok rôznych krajín cítia prijaté?
Pristupujeme k tomu systematicky. Každý chce niekam patriť – do rodiny, k svojej kultúre, do futbalového tímu. Preto hovoríme, že keď sa niekto stane súčasťou našej školy, patrí k nám. My dospelí sme pre deti vzormi – zaujímame sa o ne, pýtame sa, odkiaľ sú a aké to tam je, a následne sa o to delíme.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Tiež sme upravili kurikulum literárnej výchovy, aby sme nepoužívali len britských autorov, ale mix autorov z celého sveta. Učíme deti rozdiely prijímať, nie sa ich báť.
Aké sú výhody tohto medzinárodného prostredia špeciálne pre slovenských študentov?
Tých výhod je nesmierne veľa. Zostávajú vo svojej domovskej krajine, majú nablízku rodinu, priateľov a svoj jazyk. Zároveň však získavajú medzinárodnú skúsenosť a globálny rozhľad. Aj preto sa mnohí z nich rozhodnú pre štúdium na univerzitách v zahraničí.
