Začínajúci podnikatelia pre banku často nie sú atraktívni. Investori z Orbit Capital sa však rozhodli financovať práve takéto firmy. Nie ako klasický venture kapitál, ale na dlh. Hoci toto riešenie u nás nebýva populárne, partner fondu Lukáš Macko tvrdí, že pre firmy môže byť až štyrikrát lacnejšie.
Ako môže byť dlhové financovanie štyrikrát lacnejšie ako klasický venture kapitál?
Rozdiel je v nákladoch na kapitál a riedení akcionárskeho podielu. Pri startupe, ktorý sa typicky financuje len ekvitou, je cena jeho kapitálu rovná rastu. Teda ak je rast na úrovni sto percent, aj náklad na kapitál je sto percent. Začínajúci startup k bankovému financovaniu prístup nemá. To, čo vie dostať, je venture kapitál alebo rastový dlh.
A prečo je teda rozdiel medzi venture a dlhom až štvornásobný? Predstavte si firmu, ktorá má valuáciu 50 miliónov eur a hľadá investíciu päť miliónov eur. Efekt pri riedení akcionárskeho podielu je na úrovni desať percent. Pokiaľ spoločnosť vyrastie niekoľkonásobne a nemusí ani do statusu jednorožca, tak z päť miliónov sa zrazu stane 15 až 20 miliónov pre daného equity investora.
Čo sa stane v prípade dlhového financovania?
Rovnakých päť miliónov, ktoré startup dostane, ho bude stáť zhruba desať percent na úroku. Zjednodušene teda pol milióna eur ročne.
Druhým nákladom je akciová opcia alebo takzvaný warrant. Umožňuje nám participovať na raste spoločnosti a realizovať tak nielen úrokový výnos, ale aj výnos z tejto opcie. Typicky je táto opcia vo výške 10 až 15 percent poskytnutého financovania, čo indikuje v uvedenom príklade približne pol milióna eur. Keď k úrokom za tri až štyri roky financovania pripočítame výnos z akciovej opcie v podobe jedného až dvoch miliónov, to máme dokopy dva až päť miliónov ako náklad dlhového financovania v prípade najúspešnejších startupov oproti 15 až 20 miliónom, ktoré získa venture equity investor.
Prečo nemáme v CEE regióne tradíciu takéhoto financovania?
Sami sme sa nad tým zamýšľali a identifikovali sme tri dôvody. Jedným je zrelosť trhu, druhým je zrelosť zakladateľov, potom je tu averzia voči riziku mimo anglosaského sveta.
