Konflikt na Blízkom východe sa predlžuje do ďalšieho mesiaca a pod povrchom začína mať čoraz citeľnejší vplyv na globálne komoditné trhy. Nad možnými dôsledkami pre svetovú ekonomiku sa v komentári pre Forbes zamýšľa portfóliový manažér spoločnosti J&T Ján Hladký.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide predovšetkým o rast cien ropy a plynu, v skutočnosti však sledujeme hlbší problém. Nejde len o cenové výkyvy, ale o narušenie fyzických dodávok surovín, ktoré sa postupne prenáša do celej svetovej ekonomiky.
Nedostatok surovín
Kľúčovým bodom celej situácie je Hormuzský prieliv, jedna z najdôležitejších dopravných tepien svetového obchodu. Týmto úzkym námorným koridorom bežne preteká približne dvadsať percent svetovej spotreby ropy a významná časť globálnych dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG).
V súčasnosti je však doprava v tejto oblasti výrazne obmedzená, okrem iného aj preto, že poisťovne prestali poskytovať krytie pre komerčné lode. Situácia sa tak posúva od cenového šoku k reálnemu nedostatku surovín.
Odhaduje sa, že približne dvadsať miliónov barelov ropy denne – z toho 16 miliónov barelov surovej ropy a štyri milióny barelov produktov – sa v súčasnosti nedostáva na svetové trhy. To predstavuje približne pätinu globálnej spotreby.
Zásobníky sa rýchlo plnia
Dôsledky sú najviac viditeľné v Ázii a v Európe. Rafinérie strácajú prístup k vstupnej surovine, klesá výroba palív a zároveň sa obmedzuje aj export hotových produktov. Ceny nafty, benzínu či leteckého paliva tak rastú rýchlejšie ako ceny ropy. Problém sa presúva z ceny k samotnej dostupnosti.
Ešte väčšie riziko predstavuje možnosť úplného zastavenia časti produkcie. Viac ako 12 miliónov barelov dennej kapacity nemá inú exportnú trasu ako cez Hormuzský prieliv. Producenti preto ukladajú ropu do zásobníkov, ktoré sa rýchlo napĺňajú.
K polovici marca 2026 bolo už približne deväť miliónov barelov dennej produkcie mimo prevádzky, a to najmä v Iraku, Katare a Kuvajte. Keď sa zásobníky naplnia, môže dôjsť k nútenému uzavretiu polí. Obnovenie ťažby môže trvať mesiace, čo predlžuje dôsledky krízy aj do budúcnosti.
Podobná situácia sa odohráva aj na trhu so zemným plynom. Približne pätina globálneho vývozu LNG, najmä z Kataru, čelí výrazným logistickým problémom, čo vytvára tlak najmä v Ázii, napríklad v Japonsku a Južnej Kórei, a následne aj v Európe, kde rastie konkurencia o obmedzené dodávky.
Rast cien plodín
Dôsledky krízy sa však rýchlo prenášajú aj do poľnohospodárstva.
