Zažívame extrémne horúčavy. Mnohé júnové rekordy pritom už tento rok padli, a ak to takto bude pokračovať, možno nám nezostane nič iné, než zmeniť spôsob, akým staviame domy, projektujeme ulice a organizujeme pracovné dni. Ako podobné horúčavy riešia v krajinách, kde sú na ne zvyknutí?
Napríklad v Katare alebo Spojených arabských emirátoch sa spoliehajú na systém centrálneho chladenia, ktorý funguje na rovnakom princípe ako horúcovod, no namiesto tepla rozvádza podzemným potrubím ľadovú vodu. Vďaka tomu odpadávajú energeticky náročné riešenia na strechách každej budovy a spotreba energie býva až o polovicu nižšia než pri bežných klimatizáciách.
Výhodou je, že tento systém zaberá v budovách oveľa menej miesta a je aj tichší. Na rozdiel od klimatizácií navyše nezhoršuje teplotnú situáciu v meste, keďže do jeho ulíc nevyfukuje teplý vzduch – ohriata voda sa vracia späť do centrálneho zariadenia.
V Spojených arabských emirátoch využívajú aj kompresorové chladiace systémy poháňané solárnou energiou. Tie premieňajú slnečné žiarenie priamo na chladenie, čo je ideálne, pretože dopyt po chlade tam vrcholí práve počas najsilnejšieho slnečného svitu.
Klimatizovaná dráha
Katar pomáha obyvateľom prežiť tropické teploty aj vďaka ochladzovaniu špecifických oblastí, kde sa ľudia zdržiavajú najčastejšie. Napríklad park Umm Al Seneem drží svetový rekord v dĺžke vonkajšej klimatizovanej bežeckej dráhy, ktorá meria viac ako jeden kilometer.
Na ostrove Gewan sa zase nachádza pol kilometra dlhá promenáda s baldachýnmi v tvare stromov, v ktorých sú umiestnené solárne panely. Táto konštrukcia chráni pred ostrým slnečným žiarením a pomáha zadržiavať chladný vzduch stúpajúci z ventilačných otvorov zabudovaných do chodníka.
Foto Gewan Island (https://gewanisland.com
Podobná, hoci o niečo jednoduchšia verzia sa nachádza v dubajskej Miracle Garden. Tam s cieľom ponúknuť návštevníkom krásny pohľad, ale zároveň im poskytnúť aj miesto na únik pred slnkom, nainštalovali pasáž z dáždnikov.
V Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch zase vybudovali štyridsaťpäť metrov vysokú vežu typu bardžíl, čo sú systémy pasívneho chladenia budované v krajinách Perzského zálivu už tisíce rokov.
Túto vežu navrhla architektonická spoločnosť Foster + Partners a je taká veľká, že dokáže ochladiť celý priestor pod sebou. Funguje na princípe, že zachytáva chladný vietor z vyšších vrstiev a presmerúva ho nadol špeciálnym vnútorným potrubím potiahnutým teflónom.
Senzory umiestnené v hornej časti navyše automaticky otáčajú žalúzie tak, aby smerovali proti vetru, a automatické rozprašovače vzduch ochladzujú, čo vedie k jeho rýchlejšiemu klesaniu.
A keď práve vietor nefúka, ani vtedy stavba nestráca svoj význam – v dôsledku tepla v takých chvíľach vzniká komínový efekt, ktorý nasáva horúci, stojaci vzduch z úrovne ulice a odvádza ho von cez vrchol veže.
Foster + Partners (fosterandpartners.com/projects/masdar-institute)
Zelené steny
V afrických krajinách sú obľúbené aj steny zo zelene. Nigéria či Tanzánia napríklad vyvinuli systémy, ktoré nie sú finančne náročné a pri ich tvorbe možno využiť napríklad recyklované plastové fľaše.
Tieto steny sú výhodné z dvoch dôvodov – po prvé, zeleň dokáže v interiéroch znížiť teplotu až o päť stupňov, zároveň však inštalácia slúži aj ako záhradka, kde sa pestuje napríklad juta alebo špenát.
Na zeleň sa spolieha aj Saudská Arábia, ktorá chce v rámci projektu Green Riyadh v hlavnom meste do roku 2030 vysadiť sedem a pol milióna stromov. Iniciatíva má za cieľ zvýšiť celkovú plochu zelene v Rijáde na 9,1 percenta a znížiť tak teplotu vzduchu až o dva stupne Celzia.
V krajinách, ako je Keňa, zase stavajú nové domy s technológiou perforovaných stien, ktoré zabezpečujú cirkuláciu čerstvého vzduchu, odvádzajú teplo a pomáhajú regulovať teplotu v interiéri. Na domy sa inštalujú aj predĺžené odkvapy a presahy striech, ktoré bránia slnečnému žiareniu dopadať do okien.
Pomáhajú aj farby
Špecifický prístup k horúčavám majú aj v Južnej Afrike, kde inštalujú takzvané cool roofs, teda chladiace strechy. Výhodou tohto riešenia je, že sa dajú nainštalovať prakticky na akúkoľvek budovu – pochvaľujú si ich obyvatelia výškových domov aj ľudia žijúci v tých najchudobnejších chatrčiach.
Všetko, čo je na to potrebné, je umyť strechu a následne ju natrieť špeciálne pripravenou bielou farbou. Tá odráža až 65 percent slnečného žiarenia a vo výškových budovách znižuje potrebu klimatizácie až o pätinu. Na rozdiel od bežných striech navyše neakumulujú teplo, ktoré by uvoľňovali aj po západe slnka.
V Katare od roku 2019 natierajú ulice modrou farbou. Zatiaľ čo tradičný čierny asfalt môže dosiahnuť teplotu až 60 stupňov, špeciálny, jeden milimeter hrubý modrý náter využíva duté keramické mikroguličky, ktoré odrážajú infračervené žiarenie.
V praxi to znamená, že takto upravené modré vozovky sa pri maximálnom zahriatí rozpália iba na približne 40 stupňov. Má to viacero výhod – je príjemnejšie sa v ich okolí pohybovať, lepšie sa pri nich býva a zároveň vďaka nim vydržia pneumatiky automobilov oveľa dlhšie.
Zákaz práce
Poraziť horúčavy iba geniálnou architektúrou však nie je možné. Štáty v Afrike a na Blízkom východe preto volia aj spoločenské riešenia – napríklad Spojené arabské emiráty počas letných mesiacov zakazujú prácu na priamom slnku v poludňajších hodinách. Podobné opatrenia však platia takmer vo všetkých krajinách Perzského zálivu.
Počas poludňajšieho zákazu sú zamestnávatelia zo zákona povinní zabezpečiť klimatizované alebo úplne zatienené priestory na odpočinok, zariadenia na ochladenie a nepretržitý prístup k studenej pitnej vode a elektrolytom.
Prestávky počas najväčších horúčav sú bežné takmer vo všetkých krajinách, kde teploty počas dňa dosahujú nebezpečne vysoké hodnoty. Príkladom je známa siesta v Španielsku, ktorú na území krajiny zaviedli už Rimania.
V krajinách Perzského zálivu však zákaz neznamená, že je po práci – podľa ľudskoprávnych organizácií firmy často nútia napríklad zamestnancov na stavbách pracovať aj počas horúčav, a ak sa už opatrenie dodržiava, staveniská sa zaplnia v noci.
Pálivé jedlo aj zahalené telo
Odpoveď na otázku, ako bojovať s horúčavami, nachádzame aj v jedle – v tradične horúcich destináciách sa vo veľkej miere rozšírili pikantné jedlá. Koreniny, ako sú čili papričky, majú antimikrobiálne účinky, ktoré zabraňujú rýchlemu kazeniu mäsa a zeleniny, no zároveň vyvolávajú potenie, čo telu umožňuje ochladzovať sa odparovaním.
Prispôsobiť sa horúčavám možno aj prostredníctvom oblečenia. Tradičné odevy v extrémne horúcich oblastiach využívajú princípy priedušnosti a komínového efektu – sú voľné, aby mohol vzduch cirkulovať, no zároveň zakrývajú celé telo, čím chránia pokožku pred spálením a horúcim vzduchom.
Ani toto všetko však často nestačí. Ak sa pozrieme na údaje, odpoveď na otázku, ako bojujú s horúčavami v oblastiach, kde sú bežné, je neraz smutne jednoduchá – mnoho ľudí jednoducho zomrie. Napríklad v Španielsku v roku 2015 zomrelo na následky vysokých teplôt približne 1 300 ľudí, minulý rok ich už bolo takmer štyritisíc.
Zo štatistík pritom vyplýva, že Európska únia nie je na čoraz teplejšie počasie pripravená – počet odhadovaných úmrtí spôsobených horúčavami v jej členských krajinách vzrástol z päťtisíc v roku 2015 na 24-tisíc minulý rok.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorom je Filip Vokoun.
