Prečítajte si, čo si známy národovec myslel o poľnohospodárstve, priemysle, ale aj to, ako vnímal clá.
Je nedeľa 24. apríla 1836 a 20-ročný Ľudovít Štúr sa prebúdza s myšlienkou, že sa v ten deň začne niečo veľké. Spoločne s necelou dvadsiatkou priateľov ho čaká výlet na Devín, ktorý sa neskôr dostane aj do učebníc. Pre štúrovcov je Devín symbolickým miestom spojeným s Veľkou Moravou.
Aj o tom na sútoku Moravy a Dunaja hovoria zanietení patrioti a na znak národnej hrdosti si vezmú slovanské mená. Zo Štúra sa stáva Velislav. Bodkou za dňom je posedenie v miestnej krčme. Pôvodne malo byť skromné. Buditeľov však prebudí prehýbajúci sa stôl. Čakali klobásky, namiesto toho ich provokujú pečené moriaky.
Už na prvý pohľad je jasné, že ponúknuté menu je nad „hotovostné možnosti“ mladých národovcov. Ako vo svojej Štvrtej knihe o Bratislave pripomína na základe spomienok Jozefa Miloslava Hurbana známy historik Pavel Dvořák, nakoniec padne odvážne rozhodnutie. Keď už je prestreté, Štúr ostatných údajne nabáda: „Poďte, my budeme dnes všetci spolu obedovať.“
V týchto dňoch prichádza do kín film Štúr. Scenáristka a režisérka Mariana Čengel Solčanská sa pri filmovaní nechala uniesť vlastnou fantáziou a mnohé udalosti prispôsobila diváckemu záujmu.
Aký však bol najznámejší národný buditeľ v skutočnosti? Prečítajte si, čo si Ľudovít Štúr podľa vlastných slov myslel o voľnom trhu, komunizme, ale aj o všeobecnom volebnom práve.
