Takmer 39 miliónov pasažierov a tržby presahujúce 70 miliárd dolárov ročne. Odvetvie výletných lodí zažíva po útlme z čias pandémie vzkriesenie, za ktorým stojí záujem mladých aj tých úplne najstarších. Nie všetko je však na plavbách po mori také idylické, ako by sa mohlo zdať.
Predvlani 34,6 milióna, vlani 37,2 a tento rok podľa odhadov až 38,9 milióna. Tak vyzerajú počty pasažierov, ktorí sa v posledných rokoch rozhodli pre plavbu na výletných lodiach, vyplýva z dát asociácie Cruise Lines International Association.
Organizácia pritom neočakáva, že by mal záujem čoskoro opadnúť – podľa jej výpočtov by lode mali do roku 2030 každoročne prilákať 40 miliónov ľudí, pričom už za posledný rok spoločnosti prevádzkujúce túto zábavu zarobili dohromady viac ako 60 miliárd eur.
Plachty tohto odvetvia napína niekoľko dôvodov naraz. Po prvé sa na lodiach často darí ponúkať lacnejší all-inclusive pobyt než na pevnine, spoločnosti masívne investujú do nových a lepších plavidiel a na doposiaľ najvyšších hodnotách je aj ochota pasažierov takúto dovolenku si zopakovať.
Najdôležitejšie však pre spoločnosti je, že došlo k zmene vekového zloženia záujemcov o plavby, takže mladí ich už nevnímajú len ako aktivitu pre starých.
Zaujať aj generáciu Z sa podarilo tým, že zákazníci nemusia plavbe venovať týždeň, ale môžu sa plaviť, napríklad, len cez víkend. Spoločnosti investovali aj do lepšieho pokrytia wi-fi, ponúk pre sólo cestovateľov či väčšieho množstva zábavných zariadení na palube.
Tento štýl cestovania je pre mladých zaujímavý aj preto, že sa stáva flexibilnejším. Podľa správy spoločnosti Deloitte majú tieto generácie záujem o vyššiu mieru personalizácie, na čo lode reagujú pridávaním čoraz väčšieho množstva voliteľných prvkov.
Priemerný vek pasažierov tak vďaka rastúcemu záujmu mladých klesol podľa správy asociácie Cruise Lines International Association na 46 rokov. „Pokiaľ ide o budúcnosť zákazníckej skúsenosti, len máloktoré odvetvie stojí za pozornosť viac než sektor výletných plavieb,“ súhlasí správa Deloitte.
Hoci toto číslo klesá, rozhodne za tým nestojí úbytok starších pasažierov – naopak, výletné lode niektorí z nich milujú natoľko, že ich uprednostňujú pred domovmi dôchodcov. Nejde pritom o rozhodnutie niekoľkých nadšencov, ale o čoraz častejšiu alternatívu k bežným spôsobom trávenia staroby.
archív Royal Caribbean
Podľa štúdie publikovanej v americkej Národnej knižnici medicíny majú na nich ľudia často lepšiu životnú úroveň, pracuje na nich viac zamestnancov, ktorí v prípade problému môžu pomôcť, a k tomu sa pridáva fakt, že tieto zariadenia majú lekárov prítomných 24 hodín denne, pričom sú navyše pripravení pomôcť aj s niektorými vážnymi zdravotnými problémami.
Jedlo aj zábava sú tiež neporovnateľné s domovmi pre seniorov a zástancovia lodí spomínajú ako plus aj to, že starí ľudia sa nemusia starať o upratovanie alebo údržbu domácnosti a majú zabezpečenú aj komunitu – kedykoľvek môžu vyjsť z izby a stretnúť sa s rovnako zmýšľajúcimi dobrodruhmi.
Čo sa však uvádza ako najväčšie pozitívum, je to, že za rovnakú izbu s posteľou môžu dôchodcovia na lodi často zaplatiť menej než v opatrovateľskom domove. To však platí iba pre Američanov, ktorí za taký pobyt bežne platia viac ako 4-tisíc eur mesačne – v Česku sú ceny za miesta v opatrovateľských zariadeniach výrazne nižšie.
K tomu je potrebné započítať aj to, že poistenie pre starších ľudí v medzinárodných vodách býva značne nákladné a na lodiach nebývajú experti, ktorí dokážu riešiť problémy s demenciou a ďalšími dlhodobými ochoreniami.
Nie drahšie ako bežná dovolenka
Keď však Čechovi či Slovákovi stačí stráviť na takejto lodi iba kratší čas, plavba nie je oproti bežným dovolenkám až taká drahá. Lístok na najlacnejšie masové linky od spoločností ako Royal Caribbean alebo Carnival vychádza približne na 320 až 1 600 eur za týždeň.
Keď sa zákazník rozhodne pre väčší komfort prémiových lodí s lepšou gastronómiou a väčšou posádkou, cena je už vyššia a môže zaplatiť aj približne 3 200 eur za týždeň. Tie najluxusnejšie linky potom štartujú na približne 4-tisíc eurách za týždeň a pokojne sa vyšplhajú aj nad 12-tisíc eur.
Špecifikom najdrahších výletov však je, že počiatočná cena zahŕňa všetky mysliteľné náklady – od prémiového alkoholu cez každodenné pobrežné exkurzie so sprievodcom až po osobného sluhu.
Fungujú tak odlišne než tie najlacnejšie, ktorých biznisový model stojí na „skrytom predaji“. Vstupná suma je síce stráviteľná, no na palube si turista musí zaplatiť alkohol, lepšie jedlo či dokonca internet a niektoré linky účtujú aj každodenné povinné prepitné.
Pasažieri si môžu zaplatiť aj wellness balíčky a nezanedbateľnou súčasťou biznisu s výletnými loďami je aj gambling. Aspoň jedno kasíno má väčšina týchto plavidiel a na tých najväčších bývajú hracie automaty, blackjack, ruleta, craps a baccarat, pričom často organizujú aj hry typu bingo.
Vo finále vyjde celková priemerná útrata jedného cestovateľa na necelých 1 800 eur, teda približne 210 eur denne.
Okrem spoločností prevádzkujúcich lode však na tomto odvetví zarábajú aj podniky, ktoré lode vyrábajú. Tých v posledných rokoch pribúdajú desiatky ročne a v súčasnosti sa ich celkový počet pohybuje okolo štyristo.
Dobrá správa je to najmä pre Európu – drvivá väčšina výletných lodí na svete pochádza z tunajších lodeníc. Dominujú im spoločnosti Fincantieri v Taliansku, Meyer Group v Nemecku a Fínsku a Chantiers de l’Atlantique vo Francúzsku.
Časté problémy
Aj keď sú ľudia ochotní dať za plavbu tisíce eur, nemajú žiadnu istotu, že sa pre nich výlet neskončí zle. Dnes sa tieto lode v médiách spomínajú najmä pre choroby – na plavidle MV Hondius sa rozšíril hantavírus, na Caribbean Princess sa zase 115 ľudí nakazilo norovírusom.
Problém tisícov pasažierov na malom priestore tak akákoľvek komplikácia znásobuje. Napríklad v roku 2013 požiar v strojovni vyradil pohon lode, ktorá na takmer päť dní uviazla na mori. Viac ako 4-tisíc cestujúcich a členov posádky nemalo klimatizáciu, funkčné výťahy ani teplé jedlo.
Ešte horšie však bolo, že pre výpadok elektriny prestalo fungovať vákuové kanalizačné potrubie. Keďže sa znečistené odpadové vody valili do kajút a chodieb, cestujúci tak museli spať v stanoch na horných palubách.
Veľmi tragické sú potom akékoľvek potopenia lodí. Či už išlo o slávny Titanic alebo loď Costa Concordia v roku 2012, záchrana ľudí pri takýchto problémoch býva zložitá.
Vražedné dôsledky
Nemenej nebezpečné je aj spojenie alkoholu a výšky lodí. Hoci sú zabezpečené proti náhodným pošmyknutiam, prípady, keď niekto pod vplyvom alkoholu spadne – či už na palube, alebo cez ňu – sú časté.
Problémom je aj taký výnosný gambling – byť zatvorený v jednom priestore s takýmto pokušením sa pre cestovateľov často nekončí dobre. Napríklad minulý rok z paluby lode spoločnosti Royal Caribbean skočil muž, ktorý prehral viac ako 13-tisíc eur.
Podarilo sa ho zachrániť, no nie vždy to dopadne tak šťastne. Napríklad minulý týždeň zomrel pasažier po tom, čo skočil z lode spoločnosti Carnival Cruise, čo nie je prvý prípad tohto roka, keď sa niekto na výletnom plavidle zabil.
Dlhodobá prítomnosť v stiesnených priestoroch, extrémna samota a aj 14-hodinové smeny každý deň majú zase negatívny vplyv na zamestnancov. Z tohto dôvodu sa obesil 22-ročný srbský pracovník Nikola Arnautović po tom, čo sa sťažoval na depresie a vyčerpanie.
Vraždy a samovraždy sú dokonca také časté, že podľa štúdie z roku 2020 predstavovali necelú tretinu všetkých úmrtí členov posádky, teda o 10 percent viac než u pasažierov.
Prispieva k tomu aj to, že pre pracovníkov takáto práca často predstavuje jednu z mála možností, ako zabezpečiť rodinu, takže sa cítia nútení pokračovať aj napriek psychickým problémom. S nimi sa navyše nemôžu zdôveriť ani prítomnej psychiatrickej pomoci pre obavy z prípadného prepustenia.
Tieto problémy sa ešte prehĺbili počas pandémie covidu, keď v roku 2020 zomreli štyria pracovníci počas desiatich dní. Už aj tak izolovaným ľuďom vtedy zamestnávatelia nepovolili vrátiť sa domov, čo viedlo k vlne samovrážd a protestných hladoviek.
Hotely na lodi aj nová technika
Pandémia je však preč, ľudia sa o výletné lode opäť zaujímajú a spoločnosti súperia o to, kto získa najviac záujemcov. Z lodí sa tak čoraz častejšie stávajú zábavné parky, ktoré ponúkajú okrem bazénov aj dráhy pre motokáry, veterné tunely na simuláciu zoskokov padákom, obrovské aquaparky a viacpodlažné suché šmykľavky.
Pre prémiových zákazníkov potom otvárajú súkromné butikové hotely vo vnútri lodí, kde majú prístup k súkromným bazénom a slnečným terasám, takže sa nemusia deliť s tisíckami ďalších ľudí. Vznikajú aj luxusné reštaurácie, za ktorými stoja napríklad slávni šéfkuchári a reštauratéri Marco Pierre White, Thomas Keller alebo Guy Fieri.
Aby zaujali, spoločnosti často vymýšľajú aj nové technické riešenia. Napríklad na lodiach Princess Cruises nosia cestujúci sledovacie zariadenie veľkosti mince, ktoré im odomkne dvere hneď, ako sa k nim priblížia, umožňuje im objednať si nápoje priamo na miesto, kde sa práve nachádzajú, a v reálnom čase sleduje polohu ich detí.
Royal Caribbean zase ponúka „bionický bar“, kde dve robotické ramená naprogramované inžiniermi z MIT miešajú a podávajú koktaily na mieru. V snahe spríjemniť pobyt firmy tiež premietajú obrázky z exteriéru na obrazovky vo vnútri kajút.
Článok vyšiel na forbes.cz.
