Neponáhľa sa. Andrej Zaťko po predaji 365.bank belgickej skupine KBC za 761 miliónov eur neplánuje žiaden sabatikál, ale ani sa ešte nevrhá do ďalších vôd. Príležitosti však prichádzajú.
Andrej Zaťko je jedným z manažérov, ktorí zrejme skupine J&T zarobili najviac peňazí. Preto sa niet čo čudovať, že sa ho Patrik Tkáč snaží udržať medzi kľúčovými ľuďmi vo finančnej skupine.
Megadeal a čo ďalej?
Keď na jeseň minulého roka prišla informácia o tom, že materská skupina J&T predáva svoju digitálnu 365.bank belgickej skupine KBC, boli hneď jasné tri veci.
Po prvé: pôjde zrejme o najväčší bankový predaj v našom regióne, keďže cenovka dosiahla 761 miliónov eur. Po druhé: bankové sily na tuzemskom trhu sa výrazne preskupia, pričom ČSOB banka, ktorá spadá pod kupujúcu belgickú KBC, začne dýchať na krk trhovej dvojke – VÚB banke.
No a po tretie: Andrej Zaťko, ktorý pôvodnú Poštovú banku vytiahol z pokrízových rokov a reštartoval jej pôsobenie na slovenskom trhu ako digitálnej 365.banky, sa v nej iba dva roky pred týmto megadealom stal 9,9-percentným akcionárom. Krátko po predaji bolo teda jasné, že na Slovensku jedným podpisom pribudol ďalší milionár.
V druhej časti veľkého rozhovoru s Andrejom Zaťkom tento skúsený bankár prezrádza, ako sa mení bankový trh, aké revolúcie ho podľa neho ešte len čakajú a či plánuje byť pri tom.
J&T týmto obchodom vycúvala z retailového bankovníctva. Patrik Tkáč pri oznámení obchodu povedal, že predaj umožní skupine sústrediť sa na ďalší rozvoj J&T Banky ako lídra v privátnom bankovníctve. Znamená to, že ambíciou J&T je zostať už len v tomto segmente?
Nemyslím si, že sa to dá povedať takto jednoznačne. Dnes je fokus na J&T Banku, ktorá je aktuálne nosnou a jedinou bankou v portfóliu skupiny. Vidím tam stále veľký potenciál rastu, tak v privátnom, ako aj investičnom bankovníctve. Či existuje úvaha o návrate do retailového bankovníctva, neviem komentovať.
Ja osobne mám určité záväzky vyplývajúce z dohody, ktoré mi určitý čas neumožňujú pôsobiť v bankovníctve, hoci mám nejaké nápady. Som bankárom celý život, poznám slovenský aj český trh, sledujem vývoj v Európe, viem si predstaviť, kde sú príležitosti, ale najbližších šesť mesiacov sú to len a len moje úvahy.
Robo Homola
Poďme teda do všeobecnej roviny. Dáva podľa vás akejkoľvek finančnej skupine na Slovensku zmysel mať retailovú banku alebo je logickejšie, aby sa sústredila na investičné a privátne bankovníctvo?
Keby som bol dnes na opačnej strane, tak by som retailovú banku na Slovensku nekupoval. Prostredie nie je jednoduché. Je tu otázka vymožiteľnosti práva, predvídateľnosti ekonomického prostredia, neustále zmeny v legislatíve. Pokiaľ nepríde špecifická situácia, dnes to nie je asi ani pre J&T téma číslo jeden. Bankovníctvo je kapitálovo a technologicky extrémne náročné odvetvie. Banky patria medzi najväčších investorov do technológií na svete. Investujú obrovské sumy, ale zákazník často nevidí dramatický posun.
Legislatíva ich núti, aby boli konzervatívne, robustné a bezpečné, čomu rozumiem, ale to ich spomaľuje. Svet digitálnych inovácií je dnes inde. Umelá inteligencia, jazykové modely, práca s dátami, prediktívne modely – tempo vývoja je veľmi rýchle. Banky to budú dobiehať postupne, ale veľká časť investícií ide do udržania bezpečnosti systému, nie do radikálnej inovácie. Preto si myslím, že existujú sektory, ktoré dokážu priniesť vyšší výnos než tradičné bankovníctvo.
Pohyby na bankovom trhu
Pokiaľ je niečo jasné, tak to, že ČSOB sa kúpou 365.bank značne posilní. No otázka je, či to bude stačiť, pretože z hľadiska objemu aktív zostane na štvrtej pozícii, v tesnom závese za Tatra bankou.
Matematicky to nebude v bilancii stačiť, ale v počte klientov áno. To, koľko má ktorá banka klientov, sa oficiálne nezverejňuje. Viete sa k tomu dopracovať iba odhadmi z verejných dát. Niektoré banky však do retailových klientov započítavajú aj živnostníkov, čo čísla skresľuje.
Skúste spraviť vlastný odhad.
