Po viac ako ôsmich rokoch je hotovo. Dielo dizajnéra Petra Olaha – organ pre Katedrálu svätého Víta vytvorený v spolupráci s novobrodským Lasvitom – sa dnes dočká slávnostného požehnania. Jeho autora sme sprevádzali priamo pod nový nástroj, ktorý bude jeden z najdôležitejších českých chrámov zdobiť pravdepodobne stovky rokov.
To, že tu slovenský dizajnér Peter Olah v posledných rokoch trávil dlhé dni, zistíte rýchlo. Hneď pri vstupe do Katedrály svätého Víta na Pražskom hrade ľahko obchádza rad turistov a po pár nenápadných gestách smerom k pracovníčke kontrolujúcej vstupenky už stojí vo vnútri. Aj ďalšiu skupinu zahraničných návštevníkov obíde bez väčších problémov a kráča v ústrety hlavnej chrámovej lodi.
Stojíme pod novým organom, ktorý sa posledné mesiace inštaloval a ladil pre slávnostnú inauguráciu. Verejnosť ho prvýkrát počuje počas série inauguračných koncertov. Práve vtedy si bude môcť prvýkrát vychutnať zvuk organa vzniknutého v španielskej dielni v obci El Papiol neďaleko Barcelony.
Človek by čakal, že po rokoch úsilia a práce na projekte bude Peter Olah stáť pod svojím dielom hrdo, nešetriť superlatívy a že pre dokreslenie významnosti tejto zákazky bude do svojich odpovedí viac či menej nápadne prepašovávať tie spektakulárne čísla: 150 sklenených prvkov, viac ako 6-tisíc píšťal a vyše 150-tisíc eur vyzbieraných vo verejnej zbierke.
Dokonalá nedokonalosť
Peter Olah, ktorý v súčasnosti zastáva funkciu šéfa jednotnej dizajnovej identity v Škoda Auto, však hneď po vstupe do chrámu začne vymenovávať, čo všetko je na organe ešte potrebné doladiť. „Vidíte to? Ešte sa dokončuje výsledná podoba zábradlia,“ hovorí s pohľadom upretým na spodnú časť nástroja, ktorý zdobia ručne fúkané prvky českého krištáľu.
Hovorí z neho nielen priznaný perfekcionista, ale prirodzene aj človek, ktorý chce symbolicky najdôležitejšiu príležitosť svojej kariéry opustiť v čo najpripravenejšom stave. Aj preto trávil posledné mesiace ladením osvetlenia organa – nielen ako celku, ale aj jednotlivých prvkov vzniknutých v spolupráci s novobrodským Lasvitom.
V každom z nich nájdeme vlastný LED modul, ktorý sa dá naprogramovať na všetky svetelné nastavenia v katedrále. Organ tak bude inak „svietiť“ za prirodzeného svetla počas dňa, úplne iný zážitok si z neho odnesie návštevník či poslucháč počas omše alebo po západe slnka.
Foto Jan William Drnek
„Keď je večer, nasvecujeme celý organ, počas dňa to, naopak, nedáva zmysel,“ vysvetľuje dizajnér, ktorý úplne prvú skicu predstavil zhruba pred ôsmimi rokmi. „Nečakal som, že to celé bude trvať tak dlho. Na druhej strane vzhľadom na komplexnosť projektu a vlastnícke vzťahy v katedrále sa s tým asi dalo počítať,“ dodáva.
K možnosti navrhnúť organ sa dostal vďaka Škoda Auto, ktorá sa na začiatku stala významným sponzorom iniciatívy s cieľom nahradiť nevyhovujúci organ z 30-tych rokov minulého storočia. Nebol však jediným, kto návrh predložil – porota, ktorá zahŕňala nielen nadačný fond, ale aj pamiatkarov, arcibiskupstvo a ďalšie dotknuté subjekty, vyberala z viacerých návrhov.
Pôvodne mal dizajn organa navrhnúť priamo jeho budúci zhotoviteľ. Bežná prax zo zahraničia sa však v Česku neuplatnila. Z pôvodného výberového konania nevzišiel víťaz, a tak sa k návrhu dostal práve slovenský dizajnér, ktorý mal vo svojom portfóliu nielen interiéry áut, ale aj sklenené trofeje pre Tour de France, IIHF či majstrov Formuly 1.
Boh je najlepší dizajnér
Už v rámci prvých skíc sa Peter Olah inšpiroval nielen architektonickým rytmom katedrály – ten počas nášho rozhovoru demonštruje na novogotických stĺpoch neďaleko organa – ale aj prírodnými štruktúrami. Konkrétne čadičovou Pánskоu skalou neďaleko Kamenného Šenova a Nového Boru, ktorú príznačne prezývajú organ.
„Je to klišé, ale hovorí sa, že Boh je najlepší dizajnér a že my ostatní sa od neho máme učiť,“ hovorí v chráme. „S tým, že v prírode nájdeme tie najgeniálnejšie nápady, nemožno nesúhlasiť,“ dodáva k svojmu dizajnu, ktorý sa síce počas rokov musel mierne prepracovávať, pôvodný nápad s píšťalami umiestnenými mimo organovej skrine však zostal.
Foto Jan William Drnek
Možno aj preto sa jeho návrh spočiatku nestretol s všeobecným prijatím. Napríklad pamiatkarom sa jeho dizajn zdal príliš moderný – panovala obava, aby organ nevyčnieval a nenarušoval historický kontext katedrály.
Peter Olah, ktorý veľkú časť profesijnej kariéry venoval návrhom interiérov áut, sa pri ich navrhovaní držal hesla, že dizajn nemá primárne ohromovať, ale predovšetkým slúžiť. Že nejde o autorskú exhibíciu, ale skôr o citlivé doplnenie chrámu. A zástupcov pamiatkovej ochrany presvedčil, že práve jeho návrh katedrále pristane najviac.
Spomínané profesijné skúsenosti však u niektorých vzbudzovali pochybnosti. Prečo by mal dizajnér áut navrhovať organ pre najväčší a najvýznamnejší český chrám? Aká je jeho kvalifikácia?
„Spočiatku si to myslel aj pán Gerhard Grenzing, ktorého firma organ zhotovila. Navyše, treba si uvedomiť, že on sám najprv komisii predkladal svoj autorský návrh, ktorý neprešiel. Fakt, že nie som dizajnér organov a nemal som s podobnou vecou skúsenosť, mi však dovolil prísť s novým, nevyskúšaným riešením. A nakoniec som ho o tom presvedčil.“
Foto Jan William Drnek
Nevyskúšané spočíva najmä v spomínaných sklenených prvkoch z českého krištáľu, ktoré Peter Olah vyvíjal v spolupráci s Lasvitom. Práve ony robia z českého organa svetový unikát – hoci po svete existujú rôzne organové experimenty, v podobnom rozsahu sa sklo ako dekoratívny prvok nikde neobjavuje.
Sklárov a ďalšie odborné profesie je však podľa Olaha potrebné stavať pred nové výzvy, nútiť ich spochybňovať zaužívané spôsoby práce. Že sa tím spočiatku tvári, že niečo podobné – hranatý sklenený prvok s dĺžkou takmer jedného metra – nebude možné vyrobiť? Dizajnér zámerne na začiatku požadoval meter a pol, aby sa výsledok priblížil vytúženej vízii.
„Keď dvere nie sú stopercentne zatvorené, chcem to aspoň skúsiť,“ hovorí o svojom prístupe. Pokusy so sklom sú mu ostatne vlastné: s tímom Škoda Auto v minulosti predstavili krištáľové prvky ako súčasť automobilového interiéru, pre Lasvit spolu s Larsom Kemperom navrhol nápojovú súpravu Sommelier odporujúcu zaužívaným konvenciám.
Nové a nové skúsenosti
Ochota prichádzať s novinkami so sebou prináša aj veľkú dávku nervozity. Tej sa Peter Olah nevyhol ani tu, pri inštalácii organa. Dlhú dobu bol zakrytý lešením a keď konečne prišiel deň, keď ho bolo možné prvýkrát uvidieť z diaľky niekoľkých desiatok metrov, dostavili sa obavy. Ako bude fungovať ako celok? Nebude skutočne príliš výrazný? Ako bude vynikať v rámci chrámu?
„Samozrejme som vedel, ako bude vyzerať, ale digitálne vizualizácie sú od reality stále vzdialené,“ hovorí dizajnér. „Prvé slová, ktoré som si povedal, keď som ho uvidel? Nemáme problém. Akonáhle som ho zazrel v kontexte celej katedrály, napätie zo mňa spadlo,“ dodáva.
Od prvej skice k realizácii ubehlo takmer 10 rokov. Celý proces skomplikoval nielen spôsob financovania prostredníctvom verejnej zbierky, ale aj pandémia a technické opatrenia, ktoré predchádzali samotnej inštalácii organa. Zaujímavosťou je, že do procesu zasiahol aj požiar parížskej katedrály Notre-Dame, ktorý zvýšil požiadavky na požiarnu ochranu organa.
Aj Peter Olah prešiel počas tohto obdobia veľkými myšlienkovými skokmi. Kým spočiatku u neho prevládalo nadšenie z možnosti nástroj navrhnúť, dostavila sa aj skepsa, či sa projekt vôbec podarí dotiahnuť do konca, ako aj pochybnosti o tom, či on, národnosťou Slovák, má do najdôležitejšieho českého chrámu vôbec čo hovoriť.
Organ však úspešne stojí a je pripravený slúžiť. Preto sa ponúka otázka, čo urobí nový nástroj s kariérou svojho autora? Je tento projekt natoľko jedinečný, že mať ho v portfóliu je len otázkou symbolickej prestíže, alebo môže kariéru Petra Olaha skutočne výrazne ovplyvniť?
„Vôbec si netrúfam predvídať, čo sa v budúcnosti vďaka tomu môže stať. Verím, že je to ďalší kúsok skladačky. Je však fakt, že všetko, čo som doteraz navrhoval, malo väčšiu či menšiu životnosť. Organ tu snáď nebude desiatky, ale ideálne stovky rokov. A to sa podarí len máloktorému dizajnérovi,“ hovorí Peter Olah.
O možnom dopade na svoju kariéru príliš špekulovať nechce. Ako by si uvedomoval, že príležitosť tohto typu možno prichádza naozaj len raz za život a že by sa rúhal, keby hneď po jej dokončení mal odvahu privolávať ďalší podobne symbolicky silný projekt.
„Že ide naozaj o veľkú vec, mi došlo, keď som listoval knihu Jána Williama Drnka, kde bolo moje meno vedľa veľkých majstrov, ktorí sa podieľali na stavbe katedrály. Myslím, že dosah tohto projektu mi dôjde ešte neskôr, s väčším odstupom,“ dodáva.
Článok pôvodne vyšiel na českom Forbese a jeho autorkou je Petra Cieslar.
