S organizáciou Cesta domů je jej cesta spojená už dvanásť rokov. Mobilný hospic zabezpečuje starostlivosť o ťažko chorých a umierajúcich v ich domovoch a ponúka pomoc a sprievod ich blízkym.
V neziskovej organizácii, ktorá sa zaoberá koncom života, pôsobí Katarína Vlčková ako primárka paliatívnej starostlivosti. Pre Forbes sa podelila o to, ako vyzerá jej bežný deň.
7:00
Deň primárky Cesty domů Kataríny Vlčkovej sa začína tesne pred siedmou ráno. Minimálne trikrát do týždňa totiž chodí do práce na ôsmu. Pripraví deťom desiatu do školy a vyrazí na prechádzku do blízkeho parku, kde každé ráno chodí na vychádzky so psíkom Checom.
„Človeka to pekne prebudí, nadýcha sa čerstvého vzduchu a je obklopený zeleňou,“ opisuje Vlčková. Keď rannú prechádzku náhodou vynechá, chýba jej. Pri prechádzke po parku sa kochá pohľadom na odkvitajúce gaštany a kvitnúce lipy.
Trasu s Checom vyberá podľa toho, aby sa vyhli ostatným. Tri a pol roka starý mexický naháč je dosť ochranársky a štekotom by dokázal zobudiť široké okolie. Ich trasa vedie aj okolo kaviarne a ihriska Jedličkovho ústavu (zariadenie pre deti a mládež s telesným postihnutím, pozn. red.).
„Naši chlapci odmalička vnímali, že v spoločnosti sú rôzni ľudia, nielen tí zdraví. Bola to pre nás inšpirácia pre usadlosť Cibulka. Je krásne, keď sa rôzne komunity prelínajú,“ vysvetľuje na konci prechádzky.
Foto David Turecký
8:00
Po prechádzke nasadá do auta, cesta do práce jej trvá asi pätnásť minút. Hlavná budova organizácie Cesta domů sídli v pražskej Michli a ožíva už od skorého rána. O ôsmej sa tu stretáva lekársky tím. Katarína Vlčková poradu vedie a pripája jednu z lekárok, ktorá sa jej zúčastňuje online.
