Krajina čelí rastúcemu počtu žiadostí o pripojenie k sieti v čase, keď už je jej kapacita pod značným napätím. Dočasne preto pozastavila nové projekty, napísal server spravodajskej televízie CNBC.
Dánsko ako prvé zo škandinávskych krajín pristupuje k prehodnoteniu ďalšieho rozširovania dátových centier, ktoré v posledných rokoch prudko zvyšujú tlak na dánsku energetickú sieť.
3 min
3 min
Technologickí giganti vykupujú čipy. Podľa odborníkov môžu počítače a mobily zdražieť až o stovky eur
2 min
2 min
Trumpova vláda rieši zákaz pre Anthropic. Vráti sa model Fable 5?
1 min
1 min
Japonsko má virtuálnu policajtku, na starosti má špeciálnu agendu
2 min
2 min
Americké akcie zakončili týždeň poklesom, oslabil aj dolár
2 min
2 min
Trump sa opäť vyhráža: 100-percentné clo na toho, kto zavedie daň z digitálnych služieb
2 min
2 min
Aktíva fondu J&T Arch v prvom štvrťroku stúpli o 120 miliónov na 8,5 miliardy
2 min
2 min
Duslu sa vlani darilo, dosiahlo zisk 10 miliónov
3 min
3 min
Maďarsko chce splniť podmienky na prijatie eura okolo roku 2030, povedal premiér
2 min
2 min
China Eastern si objednali od Airbusu 25 lietadiel A330neo pre diaľkové trasy
2 min
2 min
Krym, ktorý zápasí s nedostatkom pohonných hmôt, vyhlásil núdzový režim
3 min
3 min
Skupina Foxconn chce vstúpiť na európsky trh s elektromobilmi, má deväť modelov
2 min
2 min
Slovensko zasiahli horúčavy, hrozí, že padne rekord. Železničiari spomalia vlaky na osemdesiatku
2 min
2 min
Šéf koncernu Volkswagen chce zrušiť až 100 tisíc pracovných miest, tvrdí nemecký magazín
3 min
3 min
Penta expanduje do Estónska, kupuje najväčšieho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o seniorov v krajine
1 min
1 min
Nemecké úrady pre možné účtovné nezrovnalosti prešetrujú firmu Zalando
Škandinávia bola doteraz považovaná za atraktívnu destináciu pre výstavbu dátových centier vďaka chladnej klíme a vysokému podielu obnoviteľných zdrojov energie. Prudko rastúci dopyt po elektrine, najmä v súvislosti s rozvojom umelej inteligencie (AI) a digitalizácie, však vyvoláva obavy z preťaženia rozvodnej siete a situácia sa začína meniť.
Podobné napätie sa objavuje aj inde vo svete. V USA sa napríklad štát Maine takmer priblížil k zákazu výstavby dátových centier a v Pensylvánii silnie odpor verejnosti, ktorý môže ovplyvniť aj politickú situáciu pred voľbami. O obmedzeniach alebo moratóriách uvažujú aj Virginia či Oklahoma.
V Európe zatiaľ pristúpili k plošnému zákazu nových dátových centier iba dve krajiny – Holandsko a Írsko –, hoci obe neskôr časť obmedzení zmiernili. Napätie v energetických sieťach však silnie naprieč kontinentom, pretože rast dátových centier sa pridáva k už prebiehajúcej elektrifikácii a energetickej transformácii, čo ďalej zvyšuje nároky na prenosové sústavy.
V marci štátny dánsky prevádzkovateľ prenosovej sústavy Energinet dočasne pozastavil uzatváranie nových zmlúv o pripojení k sieti. Dôvodom bol prudký nárast žiadostí o kapacitu, povedal hovorca firmy pre CNBC. V súčasnosti čakajú na pripojenie projekty s celkovým výkonom zhruba šesťdesiat gigawattov (GW), čo výrazne prevyšuje najvyššiu okamžitú spotrebu elektriny v Dánsku, ktorá sa pohybuje okolo siedmich gigawattov. Samotné dátové centrá tvoria takmer štvrtinu tohto objemu, približne 14 gigawattov z plánovaných projektov.
Riaditeľ združenia zastupujúceho firmy pôsobiace v oblasti dátových centier Data Center Industry Association (DDI) Henrik Hansen uviedol, že nemožno vylúčiť predĺženie moratória na nové projekty, pretože dostupná kapacita siete jednoducho nestačí rastúcemu dopytu.
Hansen označil súčasnú situáciu za neudržateľnú, pretože počet žiadostí o pripojenie vytvoril rad, v ktorom plánované projekty výrazne prevažujú nad reálne dostupnou kapacitou. Podľa neho je potrebné sprísniť kritériá na posudzovanie projektov a uprednostňovať tie, ktoré sú skutočne pripravené na realizáciu, majú zaistené investície a prinášajú vyšší spoločenský prínos.
V niektorých krajinách, napríklad v Holandsku, sa debata o pripojení k sieti dostáva do roviny rozhodovania medzi prioritami typu dátové centrum verzus nemocnica.
Pozastavenie nových pripojení k sieti v Dánsku má trvať tri mesiace, prípadne do času, kým Energinet nedokončí prehľad situácie a nebudú prijaté opatrenia na zvýšenie kapacity. Aby bolo možné začať rozhodovať o prioritách medzi veľkým množstvom žiadostí, budú podľa Energinetu potrebné nové politické dohody a úpravy regulačného rámca, ktoré stanovia, ako rozdeľovať obmedzenú kapacitu siete.
V krajine však zatiaľ neboli prijaté žiadne politické rozhodnutia, pretože Dánsko po nedávnych voľbách stále zostavuje novú vládu. Pred voľbami vtedajší minister energetiky Lars Aagaard uviedol, že chce preveriť možnosť uprednostňovať dánskych odberateľov v prístupe k sieti, zatiaľ čo dátové centrá by mohli byť zaradené až na koniec poradovníka.
V Dánsku v roku 2026 predstavovala kapacita dátových centier v prevádzke približne 398 megawattov (MW) a ďalších 208 megawattov sa stavia. Podľa odhadov DDI by mala táto kapacita do roku 2030 vzrásť o ďalších zhruba 1,2 gigawattov, teda 1 200 megawattov. Väčšinu súčasnej kapacity, teda asi šesťdesiat percent, pritom tvoria takzvané hyperscale dátové centrá, teda veľké zariadenia prevádzkované globálnymi technologickými firmami.
Súčasná situácia v Dánsku je podľa niektorých účastníkov trhu príležitosťou na vytvorenie nových pravidiel, ktoré by mohli slúžiť ako vzor pre ďalšie škandinávske aj európske krajiny. Podľa prevádzkového riaditeľa Energinet Sörena Duponta Kristensena možno túto pauzu vnímať ako príležitosť na prehodnotenie doterajšej regulácie a vymedzenie jasnejších pravidiel pre rozdeľovanie obmedzenej kapacity siete.
Možný smer ďalšieho vývoja ukazuje skúsenosť z Írska. Tamojšie zmiernenie skoršieho moratória na dátové centrá vytvorilo jeden z najkomplexnejších regulačných rámcov v Európe pre riadenie veľkých spotrebiteľov energie, uviedli predstavitelia firmy Microsoft. Podľa nich sa tak podarilo lepšie zladiť rozvoj dátových centier s možnosťami elektrickej siete.
