Británia chce zakázať predaj cigariet všetkým narodeným po roku 2008. Symbolický koniec jednej éry prichádza vo chvíli, keď aj české dáta ukazujú dramatický ústup klasického fajčenia a alkoholu medzi mladými. Lenže pod povrchom sa odohráva iný príbeh.
Generácia Z síce odmieta cigaretovú kultúru svojich rodičov, zároveň však masovo prechádza na vapy, nikotínové vrecúška, kratom alebo digitálne závislosti. Závislosť nemizne. Len sa stáva modernejšou, dizajnovejšou a oveľa ťažšie čitateľnou.
Keď Británia tento rok definitívne rozhodla, že generácia narodená po roku 2008 si už nikdy legálne nekúpi cigarety, nešlo len o nový zákon. Išlo o koniec jednej kultúrnej éry. Krajina, ktorá kedysi stála pri zrode moderného tabakového priemyslu, sa rozhodla jednu z jeho najikonickejších komodít postupne vymazať z budúcnosti. Ak dnes dieťa v Británii ešte nemá 17 rokov, znamená to, že si už cigaretu nikdy legálne nekúpi.
Pred 20 rokmi by podobný návrh vyzeral ako politická samovražda. Dnes sa stal symbolom širšej zmeny, ktorá prebieha naprieč Európou a veľmi výrazne aj v Česku. Klasické cigarety miznú. Alkohol medzi mladými stráca status automatického iniciačného rituálu. Generácia Z začala riešiť zdravie, psychiku, šport, výživu aj dlhovekosť s intenzitou, ktorú ich rodičia prakticky nepoznali. Lenže pod týmto optimizmom sa skrýva oveľa komplikovanejšia realita. Závislosti totiž nezmizli. Len sa premenili.
Dnešní 16-roční už nepotrebujú stáť pred školou s cigaretou v ruke, aby získali pocit dospelosti alebo spolupatričnosti. Nikotín dnes prichádza v elegantnom kovovom vaporizéri s príchuťou manga. Alkohol striedajú stimulanty, psychoaktívne látky alebo energetické nápoje. A namiesto krčiem a klubov trávi obrovská časť mladej generácie hodiny na TikToku, YouTube alebo v online hrách.
Práve v tom spočíva najväčší paradox súčasnosti: štatistiky tradičných závislostí klesajú, ale „trh so závislosťami“ nikdy nebol dynamickejší.
Podľa novej českej časti Európskej školskej štúdie o alkohole a iných drogách (ESPAD 2024), ktorá mapuje situáciu v pravidelných štvorročných intervaloch, má skúsenosť s klasickou cigaretou 34,8 percenta 16-ročných. Denne fajčí už len 5,6 percenta študentov. V porovnaní s rokom 2019 sa podiel denných fajčiarov znížil prakticky na polovicu.
„Skúsenosti s fajčením klasických cigariet uvádzajú chlapci a dievčatá približne rovnako často. V predchádzajúcich rokoch bola vyššia miera užívania e-cigariet zistená medzi chlapcami,“ komentuje dáta Pavla Chomynová, vedúca oddelenia národného monitorovacieho strediska pre drogy a závislosti.
Podobne dramatický pokles sledujú výskumníci aj pri alkohole. V 90. rokoch bolo pitie medzi českými tínedžermi takmer normou. Dnes alkohol v poslednom mesiaci pilo 56 percent 16-ročných, čo je historicky výrazne menej.
„U chlapcov klesá jednorazová konzumácia alkoholu aj výskyt pravidelného pitia. U dievčat dlhodobo klesá iba podiel jednorazových konzumentiek, zatiaľ čo podiel pravidelných konzumentiek sa za posledných 10 rokov takmer nezmenil,“ opisuje podrobnejšie Chomynová.
Na prvý pohľad ide o obrovský civilizačný posun. Lenže pri detailnejšom pohľade sa ukazuje, že staré návyky iba vystriedali nové.
Freepik
„Pri alkohole vidíme v priamom prenose nevídaný posun u mladšej generácie do 35 rokov,“ hovorí adiktológ Michal Miovský z Kliniky adiktológie Prvej lekárskej fakulty Karlovej univerzity a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe. Podľa neho nejde len o zmenu spotrebiteľského správania, ale o oveľa hlbšiu kultúrnu premenu. „Zdravie sa pre mladých stalo témou a hodnotou. Na rozdiel od svojich rodičov o tom nielen hovoria, ale snažia sa tomu viac rozumieť a hlavne to premietať do svojho správania. Týka sa to alkoholu, výživy aj celkového životného štýlu,“ opisuje.
To je podľa Miovského tá pozitívna časť. Tá negatívna je, že pri rizikových skupinách problém zostáva, dokonca sa mierne zhoršuje, čo je viditeľné pri takzvanom nárazovom pití. Nožnice sa teda viac otvárajú a s nimi aj nedostatok zodpovedajúcich preventívnych opatrení. „Tu sme zaspali. Máme plán, máme nástroje, len chýba realizácia. Príliš veľa sľubov a rečí, ale žiadne faktické kroky a financie,“ konštatuje Miovský.
Jeho slová potvrdzuje aj širšia kultúrna zmena posledných rokov. Generácia Z vyrastala v prostredí, kde už fajčenie nepredstavovalo symbol rebelstva ani spoločenského statusu. Naopak. Cigareta sa stala symbolom niečoho zastaraného, nezdravého a sociálne menej atraktívneho.
Mladí ľudia dnes oveľa viac riešia vzhľad, výkon, psychickú pohodu aj fyzickú kondíciu. Fitness kultúra, longevity, biohacking alebo wellbeing už dávno nie sú výhradne témami Silicon Valley. Preniesli sa na sociálne siete aj do bežného života tínedžerov.
Lenže práve táto generácia sa zároveň stala ideálnym terčom novej ekonomiky závislostí. Tabakový priemysel veľmi rýchlo pochopil, že budúcnosť neleží v klasických cigaretách. Leží v produktoch, ktoré budú pôsobiť technologicky, čistejšie a menej škodlivo. Vznikol tak úplne nový segment: e-cigarety, nikotínové vrecúška alebo zahrievaný tabak.
A výsledky sú mimoriadne. Viac než polovica českých 16-ročných už vyskúšala e-cigaretu. Tretina ju použila počas posledného mesiaca a takmer 15 percent vapuje denne alebo takmer denne. Štúdia ESPAD zároveň ukazuje, že užívanie e-cigariet medzi českými tínedžermi výrazne prevyšuje európsky priemer.
Zásadné pritom nie je len samotné číslo, ale spôsob, akým sa zmenil vzťah mladej generácie k nikotínu. Klasická cigareta bola desaťročia postavená na jednoduchom marketingu. Predávala rebéliu, slobodu a dospelosť. Dnešné produkty predávajú niečo iné: komfort, dizajn a ilúziu bezpečnejšej alternatívy.
„Je to najväčšia revolúcia od vzniku a výroby cigarety, teda zabalenia tabaku do papierika a pridania filtra. Už dnes však vidíme, ako tvrdo to zasiahlo najmladších, a to vo všetkých formách,“ konštatuje Miovský. „Lenže o dôsledkoch tejto transformácie zatiaľ vieme veľmi málo,“ dodáva varovne.
Práve nejasnosť je podľa odborníkov najväčší problém. Verejnosť stráca orientáciu v tom, čo je vlastne menej škodlivé, čo je alternatíva a čo už je nový typ závislosti. Nikotínové produkty dnes často pôsobia skôr ako spotrebná elektronika než ako návyková látka. Farebné dizajny, sladké príchute a minimalistický marketing vytvárajú dojem, že nejde o klasický tabakový produkt. Výsledok? Nikotín z verejného priestoru nezmizol. Len zmenil podobu.
„Kedykoľvek siahnete na jednu látku, dôjde k presunu trhu inam,“ upozorňuje Miovský. Podľa neho je práve súčasný boom vapov, nikotínových vrecúšok alebo psychoaktívnych látok ukážkou toho, ako rýchlo sa priemysel závislostí dokáže adaptovať na reguláciu aj zmenu spoločenskej nálady. „To sa dialo a deje neustále. Veľmi dobre to vidieť napríklad na trhu s liekmi so závislostným potenciálom,“ dodáva.
Podobne komplikovaný príbeh sa odohráva aj pri alkohole. Celková spotreba medzi mladými síce dlhodobo klesá, lenže rastie intenzita rizikového pitia. Takmer 38 percent českých 16-ročných počas posledného mesiaca vypilo päť a viac pohárov alkoholu pri jednej príležitosti. 15 percent to urobilo opakovane. Inými slovami: mladí pijú menej často než ich rodičia, ale keď už pijú, často oveľa intenzívnejšie.
A menia sa aj dôvody. Zatiaľ čo u chlapcov zostáva dominantnou motiváciou zábava a večierky, u dievčat čoraz častejšie vstupuje do hry psychická nepohoda. Alkohol sa stáva nástrojom úniku od stresu, úzkostí alebo zlej nálady. Výskumníci práve v tejto oblasti sledujú jeden z najvýraznejších spoločenských posunov posledných rokov. Duševné zdravie mladej generácie sa totiž zhoršuje alarmujúcim tempom.
Telefón ako nová cigareta
Podľa štúdie ESPAD malo v roku 2024 iba 46 percent českých tínedžerov dobrý alebo veľmi dobrý wellbeing. U dievčat je situácia výrazne horšia než u chlapcov. Súčasne prudko rastie užívanie psychoaktívnych liekov – sedatív, liekov na spanie alebo antidepresív. A čoraz častejšie bez lekárskeho dohľadu.
Práve tu sa začína spájať niekoľko zdanlivo nesúvisiacich trendov: digitálne preťaženie, úzkosti, tlak sociálnych sietí, osamelosť aj nové formy návykového správania.
„Takzvané nelátkové závislosti tvoria samostatnú kapitolu. Obzvlášť viditeľné je to pri najmladších skupinách do šiestich rokov, kde si mnohí rodičia príliš neuvedomujú, že regulácia je úplne v ich rukách. To je naozaj vek, keď tablet alebo smartfón môžu vytvoriť veľké problémy neskôr,“ opisuje Miovský.
Tretina českých tínedžerov trávi na sociálnych sieťach viac než štyri hodiny denne. Takmer polovica rovnako dlho sleduje videá na internete. Každý piaty nadmerne hrá digitálne hry.
Generácia bez alkoholu a cigariet? Pod povrchom rastie trh s inými závislosťami.
Závislosť tak čoraz menej pripomína tradičný stereotyp človeka s fľašou alkoholu alebo cigaretou. Moderná závislosť často vyzerá ako bežná súčasť každodenného života. Telefón vo vrecku. Nikotínové vrecúško. Vape. Antidepresívum. Energetický nápoj.
A potom je tu kratom.
Ešte pred niekoľkými rokmi išlo o okrajovú látku známu len malej komunite. Dnes má skúsenosť s kratomom takmer pätina českých 16-ročných a 10 percent ho užíva aktuálne. Podobne rýchlo sa medzi mladými rozšírilo aj HHC.
Práve tieto látky ukazujú, ako dramaticky sa zmenila dynamika trhu. Nové produkty vznikajú rýchlejšie, než ich štát dokáže regulovať. Predávajú sa online, cez sociálne siete alebo kuriérske služby a pohybujú sa v šedej zóne medzi doplnkom výživy, lifestyle produktom a návykovou látkou.
„Hlavný problém je, že o väčšine nových syntetických látok toho veľa nevieme. Nepoznáme dlhodobé dôsledky užívania,“ pripomína Miovský.
Český štát medzitým podľa odborníkov reaguje pomaly. Miovský pritom upozorňuje, že Česko netrpí nedostatkom odborných metód alebo dát. Problém je oveľa praktickejší. „Máme plán, máme nástroje, robustný systém vzdelávacej podpory aj kvalitné metodiky prevencie. Lenže niekto tú prevenciu musí reálne robiť,“ hovorí. A práve tam systém podľa neho zlyháva.
Takmer každá škola má dnes síce metodiku prevencie, lenže bez finančnej podpory a zníženia výučbovej záťaže podľa odborníkov nie je možné, aby prevencia fungovala systematicky. „Už takmer 15 rokov sa nedarí vysvetliť, že bez ľudí a financií nebude reálna prevencia v školách existovať. Všetko tak zostáva hlavne na papieri,“ dodáva Miovský.
To najdôležitejšie sa pritom možno odohráva mimo samotných štatistík. Súčasná generácia mladých totiž nie je menej zraniteľná než tá predchádzajúca. Len vyrastá v úplne inom prostredí. Vo svete permanentnej digitálnej stimulácie, nepretržitej pozornosti a ekonomiky postavenej na ľudskej psychike.
Britský zákaz cigariet preto možno nebude začiatkom konca závislostí. Skôr symbolom ich ďalšej evolúcie. Klasická cigareta možno raz skutočne zmizne. No potreba úniku, stimulácie alebo okamžitej úľavy z ľudskej spoločnosti nikdy nezmizne. A práve o túto potrebu dnes súperia najrýchlejšie rastúce biznisy súčasnosti.
Článok vyšiel na forbes.cz.
