Žiakov základných škôl dnes veľmi trápi ich online identita, hovorí tohtoročná Učiteľská osobnosť Slovenska, učiteľka slovenského jazyka a mediálnej výchovy Alena Rapčan Štrompová.
Bohužiaľ, mnohí dospelí túto skutočnosť podceňujú a deti v tejto oblasti zaznávajú namiesto toho, aby sa ich snažili pochopiť, podporiť a naučiť ich s touto témou narábať.
Na sociálnych sieťach trávia dlhé hodiny a ich pozornosť je limitovaná na krátke časové úseky, čo ovplyvňuje aj učenie. Médiá sledujú najmä cez sociálne siete, často majú problém s rozoznávaním dôveryhodných či nedôveryhodných zdrojov.
Napriek všadeprítomným sociálnym sieťam slovenské školy systematicky nepracujú s tým, aby žiakov viedli k mediálnej výchove či informačnej gramotnosti.
Výnimky však existujú. Príklad je práve Alena Rapčan Štrompová, ktorá už 15 rokov učí na košickej Základnej škole Ľudovíta Fullu na Maurerovej ulici. S nápadom začleniť do vyučovania mediálnu výchovu ako samostatný predmet, oslovila priamo riaditeľku základnej školy, kde dodnes pracuje.
Väčšinou idú cez sociálne siete, alebo niečo priamo zadajú do vyhľadávača. Všimla som si však, že často majú deti na začiatku dosť veľký problém so zdrojmi. Spočiatku som bola veľmi prekvapená, že sa v nich veľmi neorientujú.
Čo presne tým myslíte?
Napríklad ak som žiakom zadala nejaké tvrdenie a oni k tomu mali vyhľadať zdroje, zistiť či je to pravda, domnienka, alebo nepravda, tak našli titulky článkov, vypísali ich, ale ďalej nešli, skrátka odpísali prvú vetu, ktorú našli vo vyhľadávači. Rovnako s inými zdrojmi.
Netrápilo ich, aký obsah stránka komunikuje, kto je autor alebo vôbec či vyhľadaný text autora má. Ďalej to už nerozklikli, informácie si nijako hlbšie nepreštudovali. Všetko chcú vyriešiť veľmi rýchlo, veď dnes máme všetko v mobile na pár klikov. Neskúmajú, aká je kvalita zdroja.
Ako to riešite?
