Internetový podnikateľ a investor Dušan Šenkypl počas posledných troch dekád svojou usilovnosťou vystúpil z nuly nielen medzi českých milionárov, ale aj na americkú burzu. Ako šéf Grouponu je totiž vzácnym úkazom – Čechom, ktorý vedie firmu kótovanú na Wall Street. Za to všetko získal ocenenie EY Podnikateľ roka a pre Forbes opisuje, ako transformoval nielen Groupon.
Päťdesiatročný Šenkypl však biznis na internete roztáča už takmer tri dekády. Už na konci 90. rokov stál pri zrode informačného systému pre družstevné záložne, potom si na pár rokov odskočil zbierať skúsenosti do Spojených štátov, aby sa vrátil do Česka, kde o sebe dal vedieť hlavne úspechom porovnávača ePojištění.cz, ktorý sa predal za miliardy korún.
A medzitým so svojimi partnermi Janom Bartom a Davidom Holým sformoval investičnú skupinu Pale Fire Capital, ktorá dnes operuje s kapitálom v nižších desiatkach miliárd korún. „PFC robíme 10 rokov, ja mám 50, takže verím, že máme viac pred sebou ako za sebou,“ hovorí.
To, čo vás doviedlo až medzi českú biznisovú elitu, je počítač. Kedy ste sa s ním stretli vôbec prvýkrát?
Mal som 13, siedma trieda. Strýko, učiteľ matematiky, išiel do Rakúska a priviezol späť osembitové ZX Spectrum. Prišiel s ním k nám na návštevu a ja som tomu okamžite prepadol. Bol u nás asi štyri hodiny a ja som bol celý ten čas nalepený na obrazovke. Nevedel som vôbec nič, ale uchvátilo ma už len to, že píšem na klávesnici a na monitore sa objavujú písmenká.
V tom okamihu som vedel, že toto bude môj život. Lenže počítač stál 4 500 korún, čo boli vtedy dva mesačné platy. Rodičia si ho nemohli dovoliť, a tak som ako 13-ročný začal brigádničiť, mal som slimačiu farmu, zbieral som byliny a počas asi roka sa mi podarilo na počítač našetriť.
A kedy ste na ňom začal zarábať?
To bola obrovská náhoda. Niekedy vo štvrtom ročníku na vysokej som šiel na pohovor na pozíciu webdizajnéra v jednej družstevnej záložni. Strávil som na ňom tri hodiny a odchádzal som s tým, že namiesto webových stránok im mám rovno postaviť finančný informačný systém. Dal som dokopy niekoľko spolužiakov a s celkom veľkou dávkou šťastia sa nám podarilo systém postaviť a spustiť, vrátane asi prvého internetbankingu v republike.
S tou firmou sme nakoniec získali 90-percentný podiel na trhu družstevných bánk počas zhruba roka a pol a mali sme celkom 40 zamestnancov. Lenže potom prišiel run na záložne a celý biznis sa nám počas pol roka zrútil pod rukami a nič lepšie, ako ich outsourcovať na západ mi nenapadlo.
Firma len prežívala a ja som vedel, že biznis, kde predávate len hodiny a o tom, čo a ako, rozhoduje niekto iný, dlhodobo robiť nechcem.
