Banánová šupa obsahuje trojnásobne viac výživových hodnôt ako samotný banán, hovorí zero waste šéfkuchár Vojtech Végh.
„Prečo by mali mať šupy z ovocia a zeleniny tak veľa nutričných hodnôt, ak by sme to nemali jesť? V niektorých prípadoch by som povedal, že jeme nesprávnu časť plodín,“ zamýšľa sa zakladateľ prvej vegánskej zero waste reštaurácie na svete Vojtech Végh.
Skúsený šéfkuchár teraz cestuje po svete a učí hotely a reštaurácie, ako vyhadzovať menej jedla. Ukazuje im, ako a na koľko rôznych spôsobov sa dá spracovať jedna surovina. Z červenej repy dokázal vytvoriť 32 rôznych komponentov, z melóna 31, z mrkvy 28 a z chleba 18.
Na jednoduchých príkladoch uvádza, ako dokážeme znížiť potravinový odpad aj doma. „Keď si robíte zemiakové placky, polovicu hmotnosti zemiakov môžete nahradiť nastrúhanou melónovou šupou,“ radí Végh.
Jedlé šupy
Nedávno som vyhodil neotvorené bambusové výhonky v pohári so zárukou do roku 2021. Stáva sa to aj vám, že niečo nestihnete spotrebovať?
Včera som vyhodil fľašu kečupu z predminulého roka. Doma som našiel aj ďalšiu, ktorá bola polroka po záruke, ale tá bola ešte v poriadku.
Ako je to možné? Kečupom sa predsa na Slovensku zachraňuje každé jedlo, nie?
U nás doma práveže nie. Ale ani ja nie som perfektný a vždy tam bude nejaká maličkosť. Zero waste prístup nie je o tom, aby sme využili sto percent suroviny, ale aby sme čo najviac znížili množstvo vyhadzovaných potravín.
Plytvajú viac domácnosti alebo reštaurácie?
Veľa dát by povedalo, že domácnosti, ale na základe mojich skúseností si myslím, že sú to hotely a reštaurácie. Keď sa pozriete, koľko potravín majú hotely v chladničkách a koľko ľudí sa tam príde stravovať, tak to nevychádza. Jednak sa navarí viac, ako sa spotrebuje, zároveň je tam veľmi veľa odrezkov, ktoré sa nevyužívajú. V domácnostiach je zas najväčší problém to, že nakúpime viac ako dokážeme spotrebovať.
Červená repa sa dá rozložiť najmenej na 32 komponentov. Foto: Archív Vojtecha Végha
Čo sa najviac vyhadzuje v domácnostiach a čo v reštauráciách?
