Nový slepý trust Andreja Babiša môže byť buď prvým skutočne funkčným príkladom odpolitizovania majetku v stredoeurópskom priestore, alebo ďalším dôkazom, že aj najlepší zákon ostáva bezmocný, ak sa proti nemu postaví politicko-ekonomická kreativita jeho adresátov.
Oznámenie Andreja Babiša, že akcie holdingu Agrofert nezvratne prevedie do slepého trustu, ktorý po jeho smrti získa jeho rodina, má jasný politicko-právny cieľ: odstrániť prekážku, ktorou je zákon o strete záujmov, známy ako Lex Babiš, a otvoriť mu cestu späť do exekutívy.
Na prvý pohľad ide o štandardný postup – politik „odloží“ majetok do rúk nezávislého správcu, stratí vplyv na podnikanie a konflikt záujmov sa tým vyrieši.
Česká právna realita je však komplexnejšia. Babišov prípad ukazuje, že ak sa má zamedziť obchádzaniu zákona, nestačí formálne zbavenie sa vlastníctva.
Český právny poriadok totiž nepozná osobitnú kategóriu „slepého trustu“. Občiansky zákonník upravuje iba zverenecký fond, ktorý umožňuje vyčleniť majetok zo sféry vlastníka a zveriť jeho správu správcovi konajúcemu v prospech beneficientov.
Koncept „blind trust“ – teda štruktúra, kde zakladateľ nemá žiadne informácie o zložení majetku ani o hospodárení fondu a nesmie ovplyvňovať jeho správu – je v Česku len prevzatý zahraničný termín, nie právna realita.
Väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že ak chce Babiš deklarovať skutočne „slepý“ model, bude musieť využiť zahraničnú trustovú jurisdikciu, ktorá takú štruktúru pozná, a následne ju prepojiť s českými firmami Agrofertu.
A tu môže byť problém. Česká verejnosť vrátane veľkej časti žurnalistov, ale i neziskového sektora či zástupcov právneho stavu, nemá dostatok skúseností s medzinárodnými trustovými schémami.
A preto bude veľmi náročné stav vysporiadania stretu záujmov posúdiť a skontrolovať, nieto ešte verejne komunikovať.
Ďalší trik?
Je preto v tejto chvíli ťažké povedať, či ide len o ďalší šikovný komunikačný trik Andreja Babiša, alebo o skutočný zámer hrať na biznisovom ihrisku fér a nepoužiť štát ako dotačno-regulačné oddelenie jeho holdingu.
Pochopiť dnešnú situáciu nie je možné bez genézy, ktorou sa Babišov stret záujmov vyvíjal.
Profimedia
Celá diskusia o tom, či môže byť vplyvný člen vlády zároveň jedným z najväčších poberateľov štátnych a európskych dotácií nielen v Česku, ale aj Európskej únii, sa rozpútala aj po tlaku európskych inštitúcií už v období vlády Bohuslava Sobotku, keď Babiš sedel na stoličke ministra financií.
Dané obdobie lemovali rôzne kauzy o Babišovom vplyve. Babiš napríklad vo vláde presadil predĺženie povinnosti primiešavať do pohonných hmôt biopalivá či daňové zvýhodnenie pre tieto palivá.
Urputným bojom presadil taktiež podporu pre bioplynové elektrárne. To všetko náramne vyhovovalo Babišovým podnikom, prostredníctvom ktorých mal napríklad dominantnú pozíciu na trhu, napríklad v sektore biopalív.
Závažné podozrenia
Zákony mu pomáhali presadzovať jeho zamestnanci z Agrofertu. Typickým príkladom je vtedajší minister životného prostredia Richard Brabec, ktorý do vlády prišiel z Babišovej Lovochemie, kde bol predtým riaditeľom.
Pri presadzovaní týchto záujmov používal Babiš a jeho hnutie falošné argumenty, ktoré kritizovala aj Európska únia.
Ešte vážnejšie však boli výroky súdov, ktoré až o niekoľko mesiacov či v niektorých prípadoch rokov neskôr konštatovali, že kroky vtedajšieho vedenia Finančnej správy likvidovali Babišovu konkurenciu. A teda firmy, ktoré on sám považoval za nepohodlné.
Išlo o inštitút takzvaných zaisťovacích príkazov. Finančná správa vtedy pri podozrení automaticky zablokovala celý majetok preverovanej firmy. Z uniknutých nahrávok je známe, že Babiš ako minister financií osobne dával pokyny, ktoré firmy majú byť takto zasiahnuté.
SITA/AP
Finančnú správu viedla neskoršia ministerka financií v jeho vláde Alena Schillerová, ktorá bude rezort financií riadiť aj v aktuálne vznikajúcej novej českej vláde.
Niektoré zo zasiahnutých firiem zaistenie majetku neprežili, a keď po čase na súdoch uspeli, pretože sa podozrenia voči nim nepotvrdili, získali už iba nárok na odškodné vyplatené štátom. Podniky boli nenávratne preč.
Aby to nebol komentár o kauzách Andreja Babiša, zámerne opomínam ďalšie prejavy stretu záujmov, ktoré aktívne vykonával: napríklad zneužívanie vlastnených médií, ktoré mu robili politické PR, a kde podľa nahrávok priamo dával úlohy vybraným redaktorom.
Lex Babiš
Celým obdobím vlády v rokoch 2014 až 2017 však Babiš preplával v strete záujmov a snaha o vysporiadanie prišla až po tlaku európskych inštitúcií, keď sa v roku 2017 stal premiérom.
Práve vtedy nadobudol účinnosť Lex Babiš, ktorý zakazuje členom vlády vlastniť médiá a podiely vo firmách prijímajúcich dotácie alebo štátne zákazky.
Andrej Babiš vtedy previedol Agrofert do dvoch zvereneckých fondov. Formálne tak splnil literu zákona, no obsahovo zostal rozhodujúcou osobou – vo fondoch sedeli jeho manželka a dlhoroční manažéri Agrofertu.
Navyše, po skončení vo vláde si akcie mohol z fondu opätovne prevziať, čo napokon aj urobil.
Profimedia
Tento model neobstál ani v Bruseli, ani v Prahe. Audit Európskej komisie konštatoval, že Babiš aj po formálnom prevode fondy ovláda, a preto Agrofert neoprávnene čerpal európske dotácie.
Česká správa taktiež rozhodla v niekoľkých prípadoch o neoprávnenom čerpaní podpory. Podobne rozhodovali súdy, keď potvrdili, že Babišov vplyv na skupinu pretrváva bez ohľadu na formálny prevod akcií.
Ústavný súd v jednom zo svojich rozhodnutí navyše jednoznačne uviedol, že Lex Babiš je ústavný a sleduje legitímny cieľ – zamedziť spájaniu politickej moci s ekonomickým prospechom.
V praxi teda sudcovia aj európske inštitúcie prihliadali na skutočný, nielen na deklarovaný stav vecí.
Dotácie, ktoré sa nevrátia späť
Výsledkom sú taktiež rozsudky európskych a českých súdov, ktoré nariaďujú Česku vymáhať od Agrofertu vrátenie neoprávnene vyplatených dotácií v rozsahu miliárd českých korún. A tu krajina naráža na ďalšie zhmotnenie konfliktu záujmov.
Ministerstvo pôdohospodárstva napriek pokynom súdov za vlád s Babišovou účasťou odmietalo návrat dotácií vymáhať. Podobne bol na tom Státní zemědělský intervenční fond, ktorý je českým ekvivalentom slovenskej Poľnohospodárskej platobnej agentúry.
Jeho bývalý šéf Martin Šebestyán odmietal napriek pokynom z Únie zastaviť vyplácanie dotácií Babišovým podnikom a nevymáhal vyplatené dotácie späť.
Do Babišovho impéria patrí aj Duslo Šaľa. Foto: Duslo (archív)
Po tom, čo nastúpila vláda Petra Fialu, Šebestyán v čele štátneho fondu skončil a pôsobil hlavne v Iniciative zemědělských a potravinářských podniků, ktorú ako odborovú lobistickú organizáciu založili veľké poľnohospodárske podniky, hlavne Agrofert.
Práve Šebestyán je v aktuálne vznikajúcej vláde Babiša kandidátom na ministra pôdohospodárstva. A to dokonca tak šikovnou cestou, že na papieri nie je Babišovým nominantom, ale nominantom ako nezávislý odborník za Okamurovu SPD.
Do tohto kontextu zapadá aj Babišovo oznámenie o slepom truste. Ak všetky personálie v novej exekutíve naznačujú staré mechanizmy, bude mať vláda skutočne záujem Agrofertu neprihrávať?
Môj štát, moja firma
Do tohto kontextu sa hodí napríklad časť analýzy, ktorú som pripravil v rámci prípravy mojej knihy o Andrejovi Babišovi s názvom Můj stát, moje firma.
Zatiaľ čo v roku 2013 si holding na žiadnu daňovú úľavu neprišiel, od roku 2014, keď sa stal Babiš ministrom financií do roku 2019, mu Finančná správa odpustila dane a príslušenstvo v objeme 3,75 miliardy českých korún (155 miliónov eur), čo bolo 18,5 percenta všetkých odpustených daní a príslušenstva udelených podnikom v Českej republike.
Počas celého obdobia mal oligarcha Finančnú správu pod palcom. Bude sa daňový správca chovať inak, ak bude holding v slepom truste?
Reakcie sú opatrné
Babiš tvrdí, že nový trust bude nezávislý: nebude mať žiadnu kontrolu nad jeho fungovaním, správca bude autonómny a nad ním bude stáť nezávislý protektor. Po jeho smrti sa majetok presunie na deti.
Odborné reakcie sú zatiaľ mierne optimistické, no opatrné – bez detailov nemožno hodnotiť, či pôjde v Babišovom prípade o skutočné odpútanie sa od holdingu.
Kľúčové bude, či trustová dokumentácia vylúči možnosť menovať alebo odvolať správcu, zasahovať do investičných rozhodnutí alebo ovplyvňovať strategické smerovanie Agrofertu.
Z hľadiska českého obchodného práva sa totiž týmto krokom nemení nič na postavení samotných spoločností v rámci holdingu – Agrofert bude mať stále akcionára, len ním nebude fyzická osoba, ale trust, prípadne právnická osoba založená trustom.
Rozhodujúce bude, kto bude považovaný za ovládajúcu osobu podľa zákona o obchodných korporáciách a kto bude uvedený ako skutočný majiteľ v registri.
Babiš môže z registra konečných užívateľov výhod zmiznúť len vtedy, ak nebude mať žiadny právny ani faktický vplyv na správu majetku, ani ekonomický prospech z neho počas výkonu verejnej funkcie.
Nezabudnime na dedičov
To nás privádza k otázke, či slepý trust postačí na splnenie Lex Babiš. Formálne by sa dalo uvažovať, že ak Babiš nebude vlastniť žiadny podiel a počas výkonu funkcie nebude mať z trustu žiaden príjem, konflikt záujmov by mohol byť odstránený.
Z materiálneho hľadiska však zostáva otázne, či rodinný prospech po jeho smrti nie je stále motiváciou ovplyvňovať hospodársku politiku štátu v prospech Agrofertu.
Realita je však ešte prízemnejšia. Hotovosť, majetok a vplyv má Babiš isté pre každý deň do konca svojho života nezávisle od toho, čo je uvedené v registroch. A je to tak už minimálne dve desaťročia.
Forbes Česko
Napriek tomu Babiša za ešte väčšou pozíciou Agrofertu celé tie roky niečo ženie. Ide o niečo, čomu bežný človek neporozumie, rozumejú tomu len tí najbohatší.
A dovolím si trocha špekulovať: budovanie impéria pre šťastnú budúcnosť detí to nie je. Aj rodina Andreja Babiša má svoju prítomnosť a budúcnosť zaistenú už desaťročia.
Ide o kombináciu iných motivácií, vlastností, ktoré sa pohybujú niekde v kategóriách ako ctižiadostivosť, moc a mamon.
Preto by sme pri uvažovaní o myslení miliardárov mali opustiť prozaickú zónu uvažovania, ktoré je prirodzené pre väčšinovú populáciu. Babiš a jemu podobní nie sú ako väčšina.
Skúška dôvery
V prípade Babišovho sľubu zbavenia sa vplyvu na Agrofert je dôležité, či bude možné preverovať reálnu nezávislosť zahraničného trustu, ak bude mimo dosahu českých orgánov.
Prvá skúsenosť s fondmi z roku 2017 ukázala, že aj sofistikovaná právna konštrukcia môže byť len kulisou, ak zakladateľ zostáva faktickým pánom majetku.
Európske aj české orgány posudzovali skutočný stav vecí a zistili neoprávnené čerpanie dotácií práve preto, že Babiš si vplyv nad skupinou ponechal bez ohľadu na formálne prevody.
Profimedia
Ak má nový slepý trust obstáť, bude musieť byť nastavený prísnejšie než čokoľvek, čo sme doteraz v Česku videli. Musí byť nezvratný, bez možnosti zásahu zakladateľa, s dôveryhodnými správcami a transparentný voči regulačným orgánom.
Inak hrozí, že Lex Babiš bude opäť obídený technickým riešením, ktoré mení vlastníctvo na papieri, no nie v realite.
Že pôjde o skúšku dôvery, je zrejmé. Nový slepý trust môže byť buď prvým skutočne funkčným príkladom odpolitizovania majetku v stredoeurópskom priestore, alebo ďalším dôkazom, že aj najlepší zákon ostáva bezmocný, ak sa proti nemu postaví politicko-ekonomická kreativita jeho adresátov.
Či sa tentoraz podarí prekročiť hranicu medzi deklaráciou a realitou, bude jednou z najvýznamnejších otázok českej politiky, legislatívy a ekonómie nasledujúcich mesiacov.
Agrofert nie je všetko
To však nie je všetko. Mediálna komunikácia a dobrá stratégia Babiša odklonili celú debatu o strete záujmov k Agrofertu.
Ak sa pri holdingu hovorí o „nenávratnom“ slepom fonde, pri Babišových ďalších biznisoch – najmä skupine SynBiol a investičnej platforme Hartenberg – sme zatiaľ skôr v štádiu otáznikov než odpovedí.
Práve tieto štruktúry sú druhým pilierom jeho majetku mimo poľnohospodárskeho a chemického impéria. Pritom sú regulácii a verejným peniazom vystavené iným, no rovnako zaujímavým spôsobom.
Andrej Babiš. Foto: Forbes Česko
SynBiol je holdingová spoločnosť, cez ktorú Babiš roky vlastnil projekty „mimo Agrofertu“ – od realitnej Imoby cez farmu Čapí hnízdo až po podiel v investičnom fonde Hartenberg.
Podľa údajov o skutočných majiteľoch bol dlhodobo nastavený tak, že osobou s koncovým vplyvom bol manažér Zbyněk Průša, zatiaľ čo Andrej Babiš je zapísaný ako koncový beneficient prostredníctvom donedávna používaného zvereneckého fondu AB Private Trust I – a takto boli zapísané aj všetky firmy ovládané SynBiolom.
Inými slovami: aj po prvom „odložení“ majetku do zvereneckých fondov zostával Babiš v SynBiole jasne identifikovaný ako ten, kto má mať z majetku konečný prospech.
Reprodukčné kliniky aj e-shopy
Hartenberg Holding je investičná skupina, ktorá spravuje jeho kapitál v segmente zdravotníctva, e-commerce a realitách – od siete reprodukčných kliník FutureLife, cez e-shopy typu Astratex či Ovečkárna až po retail a nehnuteľnosti. Majoritný podiel v Hartenbergu drží Babiš cez SynBiol.
Investičná skupina má významné kontrakty so štátom. A v oblastiach ako zdravotníctvo je prirodzene výrazne závislá od regulačných a iných rozhodnutí štátu či verejného zdravotného poistenia.
Tu sa dotýkame jadra otázky: ako sa lex Babiš a široko chápaný stret záujmov aplikujú na SynBiol a Hartenberg?
Zákon o strete záujmov bol primárne mierený na médiá a spoločnosti, ktoré čerpajú dotácie, alebo sa zúčastňujú štátnych zákaziek.
Agrofert a časť SynBiolu preto spadali do jeho priameho zorného poľa, čo napokon riešili aj európske audity, ktoré skúmali dotačné toky do skupín Agrofert a SynBiol.
Hartenberg je mimo?
Pri Hartenbergu je otázkou, či sa za „verejné peniaze“ majú považovať aj platby z verejného zdravotného poistenia, ktoré smerujú do jeho zdravotníckych zariadení.
Aj keď Lex Babiš priamo nehovorí o zdravotných poisťovniach, ide o verejné inštitúcie spravujúce povinné odvody, čo je argument, na ktorom je možné stavať širší výklad konfliktu záujmov.
V porovnaní s Agrofertom je pritom „vysporiadanie“ SynBiolu a Hartenbergu zatiaľ len teoretické. Oznámenie o slepom truste smeruje výlučne k Agrofertu; pri SynBiole a Hartenbergu Babiš zatiaľ verejne neprezentoval, že by ich chcel vložiť do rovnakej nenávratnej štruktúry.
Pritom ak má ísť o skutočné odstrihnutie sa od stretu záujmov, logickým krokom by bolo vložiť do obdobnej štruktúry aj SynBiol, a to vrátane podielu v Hartenbergu – inak bude mať Babiš popri „odovzdanom“ Agroferte stále druhý, nemenej významný majetkový pilier.
Fenomén Babiš
Z pohľadu praxe obchodného práva a budúceho posudzovania stretu záujmov tak vzniká nerovnováha.
Kým pri Agroferte smeruje Babiš – aspoň deklaratórne – k modelu, ktorý ide „nad rámec“ českého trustového práva a zaručuje nenávratnosť a úplné oddelenie vplyvu, pri SynBiole a Hartenbergu pretrváva nastavenie, kde je jasne identifikovateľný ako konečný príjemca výhod a kľúčový investor.
To znamená, že v reálnom biznisovom svete zostáva silne zainteresovaným hráčom v oblastiach, ktoré štát reguluje a financuje – či už priamo, alebo nepriamo.
Andrej Babiš. Foto: Forbes Česko
Pri Babišovom videu na sociálnych sieťach, v ktorom hovoril o niečom, čo mal spraviť už pred viac ako 10 rokmi, mnohým zvlhli oči. Veľká časť verejnosti i médií jeho rozhodnutie obdivuje.
Realita je však omnoho komplikovanejšia a triezvejšia.
No jedno je isté. Andrej Babiš je fenomén. Zatiaľ čo v iných krajinách podnikateľské skupiny získavajú vplyv na vlády, v Česku jediná podnikateľská skupina sama personálne i obsahovo tvorí vládu.
