Bolo by vôbec možné predať firmu ako Agrofert vcelku? Širokú skupinu, ktorá je prepojená s politikou a rozkročená do mnohých značne odlišných odvetví? Iba veľmi ťažko a s výraznou zľavou.
„Problém s predajom Agrofertu je v jeho pôsobnosti naprieč rôznymi odvetviami. Jeden strategický investor by zrejme celý Agrofert nekúpil, alebo iba s diskontom za tie časti, ktoré mu nezapadajú do jeho stratégie, a tie by zrejme okamžite predal,“ myslí si Igor Mesenský, šéf M&A divízie KPMG pre strednú a východnú Európu.
„Ako celok len s veľkým diskontom,“ potvrdzuje pre Forbes ďalší odborník na fúzie a akvizície, ktorý si neželal byť menovaný. „Trend západného kapitalizmu je, že firmy sa majú špecializovať, Babiš to budoval inak, so synergiami naprieč skupinou. Private equity hráč na Západe by si z toho vybral iba to, čo sa mu páči,“ dodáva.
Na výber je veľa – portfólio Agrofertu zahŕňa viac než 250 firiem naprieč poľnohospodárstvom, potravinárstvom, chemickým priemyslom a ďalšími odvetviami.
Ide o klasický vertikálne integrovaný priemyselný konglomerát, ktorý ťaží z pokrytia každého článku výrobného reťazca. Chemická divízia vyrába hnojivá pre poľnohospodársku divíziu, ktorá zásobuje rastlinnú a živočíšnu výrobu, tá zásobuje pekárne, mäsokombináty či mliekarne. Všetko pod hlavičkou jednej entity.
Tieto prepojenia sú kľúčovou charakteristikou štruktúry Agrofertu. Ide o model budovania biznisu, ktorý bol dominantný v USA či západnej Európe v minulom storočí. Odvtedy sa však trend otočil smerom k úzkej špecializácii. Firmy sa začali zbavovať všetkých non-core aktív a sústrediť sa na to, v čom sú najlepšie.
Rovnako začali premýšľať aj investori. Za tým stojí úvaha, že cielené riadenie a alokácia kapitálu vedú k lepším výsledkom než široká diverzifikácia, takže firmy typu Agrofert podliehajú takzvanému konglomerátnemu diskontu – ako celok majú nižšiu hodnotu, než tvorí súčet jednotlivých častí.
„Prípadné uvedenie Agrofertu na burzu by bolo možné zrejme iba pre minoritný podiel a opäť s veľkým otáznikom vo veci valuácie, pretože tam nie je jeden jasný príbeh s hlavnou činnosťou, ale široko rozkročený konglomerát,“ hovorí Mesenský.
Podobným spôsobom ako Agrofert bola kedysi v USA budovaná automobilka General Motors. Tá mala okrem montáže áut v portfóliu dodávateľov súčiastok, oceliarov, vlastnú finančnú divíziu aj vlastných predajcov. Alebo nemecká chemická spoločnosť BASF, ktorá svoj model integrácie nazýva Verbund (sieť).
Príkladom opačného trendu je rozpad spoločnosti GE, ktorá kedysi americkým domácnostiam dodávala takmer všetko, čo potrebovali k životu: od televízneho vysielania cez žiarovky a spotrebiče až po elektrinu potrebnú na ich napájanie. Okrem toho im poskytovala aj hypotéky. V roku 2021 GE oznámila rozdelenie na tri samostatné nástupnícke firmy, sfinalizované to bolo až o tri roky neskôr.
V Európe by sme veľa paralel pre hypotetický predaj Agrofertu nenašli. „Istú paralelu môžeme vidieť v kedysi vplyvnej chorvátskej firme Agrokor vlastnenej Ivicom Todoričom. Firma pôsobila v podobných odvetviach ako Agrofert a bola tiež prepojená s politikou. V roku 2017 však skrachovala a nasledovala reštrukturalizácia,“ uvádza Mesenský.
Profimedia
Podnikanie Agrofertu sa rozprestiera takmer vo všetkých európskych krajinách, jeho pôsobnosť siaha aj do USA a Brazílie. Vysporiadanie takejto transakcie by bolo komplikované aj pre množstvo potrebných súhlasov od regulátorov.
„Posudzovanie takejto transakcie zo strany národných regulátorov by bolo veľmi komplikované. Ak by sme počítali od okamihu, keď sa začne seriózne uvažovať o predaji, teda od prípravného ,bodu nula‘ až po finálnu exekúciu, realistický časový horizont sa pohybuje medzi dvoma a pol až tromi rokmi,“ myslí si Rudolf Hájek, valuačný a transakčný expert poradenskej spoločnosti RSM.
Aj podľa Hájka je kľúčovým „problémom“ Agrofertu jeho príliš široké rozkročenie do rôznych odvetví. „Pri hypotetickom predaji sa realistickejší javí scenár, že by sa do akvizície zapojila skupina silných súkromných investorov formou ,ad hoc investičného fondu‘. Ten by následne mohol holding rozdeliť podľa preferencií jednotlivých investorov. Tento postup by však pravdepodobne viedol k hodnotovému diskontu. Dalo by sa očakávať zníženie hodnoty v ráde niekoľkých desiatok percent,“ opisuje Hájek.
Okrem vyššie spomenutých troch hlavných divízií pôsobí Agrofert aj v lesníctve a drevárstve, doprave a v obnoviteľných zdrojoch. Predtým vlastnil aj médiá. Patril mu najväčší domáci vydavateľ Mafra, pod ktorý spadá napríklad denník Mladá fronta Dnes, web iDnes.cz či hudobná televízia Óčko. Mafru však Babiš minulý rok vo februári predal do rúk skupiny Kaprain miliardára Karla Pražáka. Od neho si tento rok polovicu spoločnosti kúpil piaty najbohatší Čech Pavel Tykač.
Článok vyšiel na forbes.cz a autorom je Marek Tomanka.
