Európska komisia musí nájsť iné spôsoby financovania Ukrajiny, Česko nebude za nič ručiť, povedal český premiér Andrej Babiš (ANO) vo videu, ktoré v sobotu zverejnil na sieti X. Finančnými potrebami Ukrajiny v rokoch 2026 a 2027 sa bude zaoberať summit EÚ, ktorý sa začne na budúci štvrtok.
Európska komisia pre rokovania navrhla dve možnosti, prvá je pôžička od Európskej únie, druhá reparačná pôžička zabezpečená zmrazenými ruskými aktívami.
Babiš povedal, že súhlasí s belgickým premiérom Bartom De Weverom, s ktorým sa vo štvrtok stretol v Bruseli. „Európska komisia musí nájsť iné spôsoby financovania Ukrajiny,“ uviedol.
„Nemáme peniaze pre iné štáty a to musí vyriešiť Európska únia iným spôsobom, ale my jej nebudeme ručiť za nič, ani tam nebudeme dávať peniaze,“ dodal.
Dve možnosti
Na samite budúci týždeň sa budú únijní prezidenti a premiéri rozhodovať medzi dvoma navrhovanými možnosťami financovania Ukrajiny. Prvou možnosťou je podľa komisie to, že by EÚ získala kapitál na kapitálových trhoch a ako záruku použila rozpočet EÚ. Toto riešenie ale vyžaduje jednomyseľné schválenie štátmi EÚ.
Pre druhé riešenie, reparačnú pôžičku pre Kyjev, by stačilo len schválenie kvalifikovanou väčšinou. Princíp spočíva v tom, že na začiatku ruskej vojny na Ukrajine držal depozitár cenných papierov Euroclear dlhopisy ruskej centrálnej banky.
Akonáhle tieto dlhopisy dosiahli splatnosť, výsledná hotovosť uviazla v Eurocleare kvôli sankciám EÚ. Euroclear teraz túto hotovosť investuje do Európskej centrálnej banky, po novom by ju ale investoval do dlhopisov EÚ. Únia by potom prostriedky použila na poskytnutie reparačnej pôžičky, ktorú by Ukrajina splatila až po obdržaní vojnových reparácií od Ruska. Pôžička by smerovala ako na vojenské, tak na rozpočtové potreby Ukrajiny a podliehala by prísnej kontrole.
Nesúhlasia Slovensko a Maďarsko
S navrhovanou reparačnou pôžičkou zaistenou zmrazenými ruskými aktívami nesúhlasia Maďarsko a Slovensko. Tieto dva štáty hlasovali v piatok proti návrhu, aby ruské aktíva v Európskej únii zostali zmrazené na neurčito. Nebude o tom teda potrebné hlasovať každých šesť mesiacov ako doteraz.
Zmenu schválenú kvalifikovanou väčšinou členských štátov EÚ podľa informácií ČTK podporila aj Česká republika, za ktorú sa rokovania zúčastnil minister financií v demisii Zbyněk Stanjura (ODS). Štyri krajiny vrátane Belgicka hlasovali síce za, ale pridali vyhlásenie, že toto rozhodnutie nepredbieha ďalšie kroky ohľadom mrazených ruských aktív.
210 miliárd
Hlavná časť ruských finančných prostriedkov je zadržiavaná v európskom depozitári cenných papierov Euroclear v Belgicku, ďalšie sú v belgických a francúzskych bankách. Únia blokuje okolo 210 miliárd eur ruských aktív. Belgicko sa obáva možných právnych rizík a toho, že by sa mohlo dostať do problémov, ak by Rusko žiadalo odškodnenie.
Belgický premiér preto požaduje od ostatných krajín záruky, že „ak bude peniaze potrebné vrátiť, bude sa na tom podieľať každý členský štát“. Pre Česko by to podľa dostupných údajov znamenalo približne 3,7 miliardy eur.
