Daň z nehnuteľností je príjmom miest a obcí, ktoré z nej ročne získajú zhruba päťsto miliónov eur. Predstavuje to zhruba 0,4 percenta HDP, pričom priemer v EÚ činí 1,2 percenta, vysvetľuje analytik Tatra banky Juraj Valachy.
Odborníci hovoria o nutnosti zvýšiť daň z nehnuteľností. Dnes jej sadzby určujú obce. V budúcnosti by sa mala platiť na základe hodnoty bytu či domu. Ľudia s drahším objektom by teda platili viac.
Zdaňovanie nehnuteľností na základe ich hodnoty je vo väčšine vyspelých európskych krajín štandardom a prechod naň odporúča Slovensku väčšina relevantných ekonomických inštitúcií. Urobila tak napríklad Európska komisia, Medzinárodný menový fond alebo Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
Výhodou hodnotového zdanenia by mala byť najmä vyššia spravodlivosť systému a zároveň vyšší výnos. Tento systém však naráža na viaceré implementačné problémy. Jedným z nich je práve spôsob výpočtu ceny nehnuteľností.
Aj preto ministerstvo financií so zmenou doteraz otáľalo. Bývalý riaditeľ Inštitútu finančnej politiky a dnes analytik Tatra banky Juraj Valachy však hovorí, že zvýšenie dane z nehnuteľností je nevyhnuté. V rozhovore vysvetľuje prečo.
Zahraniční odborníci odporúčajú Slovensku zvýšiť majetkové dane. O ktoré dane by išlo?
Najčastejšie sa hovorí o dani z nehnuteľností. Pred 20 rokmi okrem toho existovala aj daň z dedičstva, darovania a prevodu nehnuteľností. Výber z nej však nebol veľký a bola s ním spojená značná administratívna záťaž. Preto bola v roku 2004 zrušená.
Zabudnutá daň z dedičstva
Slovensko je dnes v medzinárodnom kontexte výnimkou, keď neuplatňuje daň z dedičstva ani z prevodu nehnuteľností. Neprichádza štát o peniaze?
Odhaduje sa, že na dani z dedičstva a prevodu by sa mohlo vybrať zhruba sto miliónov eur ročne, no spája sa s tým aj značná administratíva a neistota vo výnose. Jej krátkodobý potenciál teda nie je až taký veľký. Vyšší výnos by sme dosiahli zdanením dedičstva bohatších ľudí, no tí by situáciu pravdepodobne riešili proaktívne, napríklad cez nadačné fondy.
Navyše ide o veľmi nepopulárnu daň, hoci sa väčšinou neuplatňuje na dedenie bežných ľudí. Priami dediči bývajú vyňatí a zväčša sa platí len z majetku nad istú hodnotu. Nemali by sme si teda predstavovať starenku, ktorá odkáže príbytok svojim deťom či vnúčatám.
Nehrozí, že bude opäť zavedená daň z dedičstva nehnuteľností?
