Tierra Grata je kolumbijská organizácia, ktorá nosí solárnu energiu, suché záchody a vodné filtre – ekologické riešenia pre základné ľudské potreby – do často zapadnutých či vládou zabudnutých oblastí.
Jenifer Colpas Fernández vyrastala s babičkou na vidieku. Na veľkom dvore sa s bratrancami hrávala so zemou. Dedo ju brával na svoju farmu.
„Pamätám si, že stará mama svietila veľmi peknými sklenenými lampami s benzínom, lebo v dome často vypadávala elektrina. Vtedy sa mi to zdalo pekné… Myslím, že voda tiež prichádzala do domu raz za deň, museli sme naplniť nádrže, aby sme sa okúpali napríklad na terase,“ spomína na svoje detstvo.
Všetky tieto skúsenosti sa jej zdali vtipné, má pekné spomienky na to, ako sledovali s rodinou za tmy hviezdy, rozprávali sa pri sviečkach. V bezpečí rodiny strednej triedy sa nehovorilo o konflikte ani o tom, že sú v Kolumbii ľudia, ktorí nemajú prístup k vode ani raz za deň. Jenifer netušila, že jedného dňa bude to, že v dome nie je elektrina, vnímať ako problém, ktorý bude pomáhať riešiť so svojou organizáciou Tierra Grata.
Vysídlenie
Prší. Vezieme sa asi hodinu za mesto Cartagena na severe Kolumbie. Ideme v prenajatom aute so šoférom a zamestnancom organizácie Tierra Grata. Tridsiatnik Luis Castellano Otero, ktorý je sociálny pracovník, v jednej chvíli zahlási: „Odtiaľto ideme kráčať, auto by sa ďalej nedostalo.“
Noel Rojo, archív Tierra Grata
Vydáme sa po zablatenej ceste, po asi desiatich minútach prídeme k prvému domu komunity El Silverio. Luis sa zvíta s chudučkou Afrokolumbijčankou Sandrou Campo, ktorá nás už čaká. Oblečená je v háčkovanom tričku, ktoré sama vyrobila. Jej muž pracuje v meste, chodí na týždňovky. Ona sa stará o obchodík, ktorý je pri vchode do jednoduchého domu, a vyrába háčkované oblečenie.
El Silverio je komunita, ktorá vznikla uprostred ničoho po tom, ako sem prišli ľudia vysídlení z rôznych oblastí v dôsledku ozbrojeného konfliktu v Kolumbii. Podľa dát Vysokého úradu komisára OSN pre utečencov má krajina jednu z najväčších vysídlených populácií vo svete vôbec, približne sedem miliónov ľudí. Len od roku 2016, keď došlo k podpísaniu mierovej dohody medzi kolumbijskou vládou a FARC-om, najvplyvnejšou guerillou pôsobiacou v Kolumbii, bolo vysídlených 1,3 milióna ľudí.
Väčšina domácich v El Silveriu vrátane Sandry bola vysídlená dvakrát, najprv zo svojich pôvodných domovov a potom aj z miesta, kde našli prvé útočisko.
„Sprevádzali sme ich pri druhom vysídlení do tejto dediny, keď sa im vyhrážali smrťou,“ spomína dnes Jenifer Colpas Fernández, riaditeľka a spoluzakladateľka organizácie Tierra Grata. „Vtedy sme im ešte neponúkali nič, ani jedlo, len sme boli pri nich,“ dodá.
Ekologické riešenia
Ľudia z El Silveria boli jedni z prvých, s ktorými Tierra Grata pracovala, keď Colpas Fernández spolu s niekoľkými ďalšími mladými ľuďmi založila organizáciu pred takmer desiatimi rokmi. Predchádzala tomu dobrovoľnícka činnosť v komunitách v okolí Cartageny a ešte predtým niekoľko skúseností, vďaka ktorým Jenifer uvidela potreby ľudí vo svojej krajine.
„Dlho som nevedela, že som vyrastala v krajine zasiahnutej vojnou,“ zdôverila sa. Keď mala dvadsaťjeden, vydala sa do Indie, kde pracovala na oddelení marketingu v jednej softvérovej firme. Stretla sa s chudobou, akú v Kolumbii dovtedy nevidela.
Noel Rojo, archív Tierra Grata
„Pochopila som, že existujú aj iné reality. Keď som sa vrátila, začala som ich skúmať v Kolumbii,“ spomína. Skúsenosti z domovskej krajiny aj zo zahraničia – okrem Indie vycestovala napríklad aj do Brazílie – viedli Jenifer k založeniu vlastnej organizácie.
Tierra Grata už desať rokov prináša do zapadnutých častí latinskoamerickej krajiny základné služby, ako sú elektrina, čistá voda a toalety. Všetky riešenia, ktoré organizácia ponúka, sú ekologické a dizajnujú ich v spolupráci s expertmi. Elektrina je solárna, toalety sú suché.
„Zem nám dáva všetko, čo potrebujeme, a preto ďakujem Zemi kúpeľňou, ktorá nepoužíva vodu, alebo riešeniami obnoviteľnej energie,“ prezrádza Colpas Fernández, ktorú v jej aktivitách inšpiruje aj spojenie pôvodného obyvateľstva so Zemou.
