Spolkové krajiny z bývalej Nemeckej demokratickej republiky doteraz ekonomicky zaostávajú za západnou časťou krajiny.
V júni 1947 oznámili Spojené štáty americké snahu pomôcť Európe zdevastovanej vojnou. Išlo o takzvaný Marshallov plán. Československá vláda ho vnímala pozitívne. Ešte 7. júla ho zapracovala do hospodárskych a rozvojových plánov.
O dva dni na to – 9. júla – si však Josif Stalin predvolal československých politických lídrov a oznámil im, že pomoc nechcú. O 24 hodín neskôr vláda po tvrdom kremeľskom ultimáte oficiálne zrušila svoju účasť na Parížskej konferencii, ktorá mala nastaviť podmienky ekonomického programu.
Krajiny západnej Európy, ktoré sa do schémy zapojili, získali približne 13 miliárd vtedajších dolárov. Po zohľadnení časovej hodnoty peňazí by to dnes predstavovalo desaťnásobne viac.
Marshall verzus eurofondy
Československo však namiesto potrebných dolárov získalo socializmus, znárodňovanie, centralizovanú ekonomiku a väzenské cely pre tých, ktorí sa odmietli pridať k jednotným roľníckym družstvám.
Suma, o ktorú z Československo prišlo odmietnutím Marshallovho plánu, je pritom obrovská.
