Docieliť, aby nám všetko, čo potrebujeme urobiť, robilo aspoň malú radosť, nie je jednoduché. Najľahšie to ide, keď pracujeme na niečom, čo nie je ani jednoduché, ani zložité, pričom nás úloha nesmie preťažiť, podceniť či znudiť.
Potom sa môže objaviť prežívanie, ktoré sa označuje ako flow – plynutie, prúdenie, stav zvýšeného zamerania a ponorenia sa do činností. Práve tento stav potrebujeme, aby sme si vytvárali nadľahčenie a neboli zahltení záťažou a napätím.
Hrozba z unudenia?
Väčšina ľudí pozná syndróm vyhorenia (burnout), ale existuje aj syndróm znudenia (boreout). Niektoré príznaky majú podobné, preto keď sa skombinujú, vznikne vyhorenie z nudy. S teóriou o syndróme znudenia prišli prvýkrát v roku 2007 Philippe Rothlin a Peter Werder, dvaja švajčiarski obchodní poradcovia.
Je mnoho otrávených ľudí, ktorí chodia do práce iba kvôli peniazom. Nevidia zmysel v tom, čo robia. Spočiatku bývajú iniciatívni a poukazujú na to, ako robiť niektoré veci oveľa lepšie, ale bývajú „ubití“ neefektívnymi firemnými postupmi a odsudzovaní tými, ktorí o zmeny nestoja.
Syndróm znudenia poukazuje na otázku nachádzania zmyslu v tom, čo robíme, ako aj na dôležitosť zladenia sa s vlastnou vnútornou motiváciou (túžbou), ktorá nás vedie k sebarealizácii.
Psychológ Martin Seligman pri rozlišovaní „druhov života“ poukázal na to, že si môžeme zvoliť príjemný život, z ktorého sa snažíme vytrieskať čo najviac pozitívnych emócií alebo život s vášňou. Práve pri ňom zažívame stav flow, ktorý je nevyhnutný pre zmysluplný život, obsahujúci vedomie toho, že sme súčasťou niečoho, čo nás presahuje.