Je to daňový raj, technologické centrum a politicky nenápadná krajina. A môže sa stať aj bezpečnostnou slabinou Európy. Pod írskymi vodami vedie väčšina transatlantických dátových káblov, napriek tomu ostrovná krajina investuje do obrany najmenej z celej Európskej únie. V jej blízkosti sa pritom už objavujú ruské lode.
Keď sa hovorí o geopolitických slabinách Európy, obvykle sa spomína Pobaltie alebo energetická závislosť niektorých krajín od ruského plynu. Lenže jednou z najväčších zraniteľností kontinentu môže byť Írsko. Teda štát, ktorý väčšina Európanov vníma skôr ako politicky pokojnú perifériu.
Periféria v centre
Lenže táto „periféria“ je dnes nervovým centrom digitálneho sveta. Technologicky a ekonomicky prosperujúce krajiny stoja v samotnom srdci globálnej digitálnej infraštruktúry bez toho, aby mala nástroje na jej ochranu.
Írske vody sú domovom 60 percent všetkých transatlantických dátových káblov severnej pologule. Cez túto sieť prenášajú internetové giganty všetku prevádzku medzi Spojenými štátmi a Európou, prebiehajú teda medzibankové platby a dátové toky.
Kritická infraštruktúra
Táto kritická infraštruktúra sa ocitá prakticky bez obrany. Írske námorníctvo je symbolické, krajina nemá radar ani sonar a jej spravodajské kapacity neumožňujú prijímať utajované informácie od spojencov.
Tí tak v niektorých prípadoch ani nemôžu varovať hlavné mesto Dublin pred blížiacou sa hrozbou. Ako upozorňuje Európska komisia aj NATO, podmorská káblová infraštruktúra je kritickou zraniteľnosťou Západu.
A to nie je iba na polemickej báze. Situácia je vážnejšia. Práve v týchto oblastiach členské krajiny Európskej únie opakovane objavujú ruské lode.
Loď stojí na kábli
Bezpečnostná expertka Jude Webber pre britský denník Financial Times upozornila, že sa zdržujú priamo nad trasami podmorských káblov a energetických potrubí. „Nie je jasné, čo tam robia, ale upozorňujú tým na fakt, že Írsko je nechránené,“ varuje Webber.
V čase, keď Európa rieši dôsledky sabotáží na plynovode Nord Stream a poľskej železnici či dronové incidenty pri dánskom pobreží, rezonuje táto zraniteľnosť o to viac.
Prečo sa zaujímať o prostredie zeleného ostrova? Treba povedať, že Írsko je neutrálnou krajinou. Jeho neutralita je hlboko zapustená v tamojšej národnej identite už od konca 18. storočia.
Je politickým symbolom a súčasťou írskej historickej skúsenosti so storočným konfliktom s Veľkou Britániou. Neutralita však v írskom podaní znamená aj minimálne investície do vlastnej obrany.
Prebytok 10 miliárd
Ostrovná republika do nej investuje najmenej z celej dvadsaťsedmičky, hoci jej peniaze rozhodne nechýbajú. V posledných troch rokoch Írsko vykazuje rozpočtové prebytky. Tento rok jeho vláda očakáva prebytok štátneho rozpočtu vo výške 10,2 miliardy eur a budúci rok 5,1 miliardy eur.
Napriek tomu štát plánuje v roku 2026 vynaložiť na obranu iba štvrť percenta svojho HDP, teda jeden a pol miliardy eur a írske obranné sily majú len asi 7 500 príslušníkov.
Pre porovnanie, členské štáty Severoatlantickej aliancie majú na obranu vynakladať najmenej dve percentá HDP s tým, že americký prezident Donald Trump tlačí na to, aby to bolo minimálne päť percent. Írsko však členom NATO nie je. O vstupe do aliancie sa v krajine nikdy neviedla ani verejná debata.
Anachronizmus: zdržanlivosť
V situácii, keď európske štáty navyšujú rozpočty a posilňujú svoje vojenské kapacity, teda môže írska zdržanlivosť pôsobiť ako anachronizmus.
Politológ Jan Kofroň z Karlovej Univerzity upozorňuje, že írsky postoj však nie je výsledkom strategickej slepoty, ale logiky geopolitického postavenia krajiny.
„Sú tak ďaleko od Ruska, až majú pocit, že sa Ruska báť nemusia. Ich historickým nepriateľom bola Veľká Británia. Prečo by sme mali očakávať, že sa Íri budú nejako zúrivo snažiť bojovať proti Rusku? To nedáva z ich pohľadu veľký zmysel,“ myslí si Kofroň.
Krajina je tak na jednej strane ekonomickým a technologickým víťazom globalizácie, na druhej strane však môže pôsobiť ako bezpečnostný čierny pasažier. V praxi sa spolieha na Veľkú Britániu, ktorá zaisťuje ochranu jej vzdušného priestoru, a na ďalších spojencov, ktorí monitorujú írske vody.
Bezpečnostný čierny pasažier
Európska únia má síce v zmluvách bezpečnostný záväzok, ale zároveň toleruje existenciu členských štátov, ktoré sa k jeho napĺňaniu stavajú zdržanlivo. „Mnoho proeurópsky zmýšľajúcich ľudí by očakávalo, že úniové štáty budú zdieľať bezpečnostné hrozby, ale Íri ukazujú, že to tak nie je,“ konštatuje Kofroň.
Zároveň upozorňuje, že írska neutralita sa zásadne líši od tej švajčiarskej či rakúskej. Zatiaľ čo Švajčiarsko má tradíciu silnej obrany a je schopné dlhodobo samo odolávať potenciálnym hrozbám, Írsko nikdy nemalo kapacitnú, technologicky vyspelú ani početnú armádu.
Nebol by to kolaps
V otázke možného nepriateľského útoku na podmorské káble v írskych vodách je však Kofroň opatrný. „Je toto niečo, čo nám zrazí HDP o 10 percent? Asi nie. Tie hlavné škody prídu úplne odinakiaľ,“ myslí si politológ.
Pripomína, že aj v prípade Ukrajiny sa hospodársky prepad odvíjal od úplne iných faktorov ako od narušenia digitálnej infraštruktúry. Výpadok káblov by podľa neho viedol skôr ku komplikáciám v komunikácii, oneskoreniam a zvýšeným nákladom, ale nie k zrúteniu európskej ekonomiky.
Nová stratégia
V budúcom roku bude Írsko predsedať Rade EÚ a hostiť samit Európskeho politického spoločenstva. Predstavitelia krajiny preto oznámili prípravu novej námornej obrannej stratégie, ktorá má zlepšiť monitoring a posilniť niektoré schopnosti tamojších bezpečnostných zložiek. Zásadné zmeny sa však nečakajú.
„Rozpočet bol zvýšený, ale len málo. Skutočná zmena írskej obrannej politiky je podľa mňa nepravdepodobná,“ usudzuje Webber. Kofroň sa na to však pozerá pragmaticky: „Je to jednoducho problém, o ktorom vieme. Nie je to nič nové, nikto tým nemôže byť prekvapený.“
Krajina paradoxov
Írsko tak zostáva krajinou plnou paradoxov. Je modernou digitálnou bránou Západu a vyhľadávanou turistickou destináciou, ktorá zároveň necháva túto bránu prakticky nestráženú. Pre Európu pritom bude v nasledujúcich rokoch zásadné, či dokáže zladiť suverenitu členských štátov so spoločnou bezpečnosťou.
V čase, keď rastie počet hybridných hrozieb, keď Rusko testuje odolnosť Západu útokmi v šedej zóne a keď energetická, dátová a logistická infraštruktúra získava strategický význam, sa Írsko svojou „pasivitou“ môže stať slabinou. A tiež môže byť príkladom toho, že spoločná bezpečnosť je vždy len taká silná, ako silné sú jej najslabšie články.
Autorka článku je Julie Mahlerová, Forbes.cz
