Intervencie vlády Spojených štátov na trhu s dlhopismi sú ako „splácať hypotéku kreditnou kartou“, varuje James Sullivan z banky JPMorgan. Tlačová agentúra Slovenskej republiky o tom informuje na základe správy CNBC.
Snaha americkej vlády zmierniť napätie na trhu so štátnymi dlhopismi podľa JPMorgan problém iba odkladá, ale nerieši. Prudké zvyšovanie emisií dlhov po celom svete je totiž zároveň testom dopytu investorov.
Americké ministerstvo financií v podstate odkupuje dlhopisy s dlhšou splatnosťou a zároveň vydáva viac krátkodobých štátnych pokladničných poukážok (Treasury bills), uviedol v rozhovore pre CNBC Sullivan, jeden zo šéfov oddelenia analýzy globálnych fundamentov JPMorgan. Takáto stratégia môže podľa neho krátkodobo zmierniť tlak na dlhopisový trh, no samotný problém vysokého zadlženia nerieši.
„Je to trochu ako splácať hypotéku kreditnou kartou. Istý čas to môže fungovať, ale skôr či neskôr sa tento nesúlad začne prejavovať čoraz výraznejšie,“ uviedol Sullivan. Americké ministerstvo financií, ktoré vedie Scott Bessent, v stredu (19. augusta) oznámilo, že minimálne zdvojnásobí objem spätných nákupov štátnych dlhopisov, pričom program sa začne 9. septembra a potrvá do 4. novembra.
Podľa Sullivana môže tento zásah v krátkodobom horizonte pomôcť znížiť náklady na financovanie štátu. Jeho hlavnou obavou však zostáva, že to nijako nerieši podstatu problému. Tým je nárast vládnych aj firemných dlhov, ktoré budú potrebovať investorov. „Keď sa vlády snažia kontrolovať finančné trhy, väčšinou to nie je veľmi pekný príbeh.“
Podľa Sullivana sa problém netýka len USA. Upozornil, že samotné Spojené štáty majú štátny dlh vo výške približne 40 biliónov dolárov (34,24 bilióna eur), zatiaľ čo vlády rozvinutých krajín majú celkový verejný dlh vo výške približne 76 biliónov dolárov, pričom rekordné úrovne dosahujú aj emisie firemných dlhopisov.
Aj keď ekonomické fundamenty zostávajú dobré, samotný objem nových dlhopisov má zásadný význam. Čím viac dlhu totiž prichádza na trh, tým viac investorov sa musí nájsť. To môže emitentov prinútiť, aby zatraktívnili svoje dlhopisy zvýšením výnosov. „Ponuku a dopyt možno vyrovnať iba prostredníctvom ceny,“ uviedol Sullivan.
Situáciu navyše komplikuje skutočnosť, že niektorí tradiční kupci amerických štátnych dlhopisov svoje nákupy obmedzujú. Podiel Číny na držbe amerických štátnych dlhopisov klesol na najnižšiu úroveň za posledných 18 rokov, zatiaľ čo objem amerických štátnych dlhopisov držaných v úschove pre zahraničné vlády sa nachádza na 14-ročnom minime.
Vlna zadlžovania sa netýka iba vlád, prudko rastú i firemné dlhy. Aj firmy vo veľkom využívajú dlhopisové trhy, keďže hospodársky rast si vyžaduje čoraz viac kapitálu. Je to dôsledok investícií do umelej inteligencie aj rastúcich výdavkov súvisiacich s národnou bezpečnosťou.
Podľa Sullivana emitovali popredné spoločnosti pôsobiace v oblasti umelej inteligencie od začiatku roka dlhopisy v hodnote približne dvesto miliárd dolárov, čo predstavuje medziročný nárast o 80 percent. Dôsledky sa prejavujú aj na akciových trhoch. Rast výnosov štátnych dlhopisov zvyšuje atraktivitu dlhopisov voči akciám, najmä v čase, keď sú akciové trhy ocenené na vysokých úrovniach.
Podľa údajov JPMorgan sú výnosy dlhopisov v súčasnosti vyššie než výnos zisku (earnings yield) indexu S&P 500, čo investorom výrazne komplikuje rozhodovanie medzi jednotlivými triedami aktív.
