V roku 2025 predstavovalo čierne uhlie 3,7 percenta, čiže 105 601 gigawatthodín celkovej hrubej výroby elektriny v krajinách EÚ a hnedé uhlie 5,5 percenta (154 186 gigawatthodín). V roku 2024 celkový podiel uhlia na výrobe elektriny prvýkrát klesol pod 10 percent a v roku 2025 sa znížil na najnižšiu hodnotu 9,2 percenta.
Štatistický úrad EÚ pripomenul, že v roku 1990 predstavovalo uhlie viac ako tretinu všetkej výroby elektriny v EÚ. V roku 2000 sa celkový podiel uhlia znížil na 30,4 percenta, pričom tento trend pokračoval s miernym oživením v rokoch 2011 – 2012 a 2021 – 2022, až kým nedosiahol najnižšiu hodnotu v roku 2025. V roku 1990 bolo čierne uhlie a hnedé uhlie druhým a tretím najväčším zdrojom výroby elektriny s 19,8 percentami a 15,3 percentami hrubej produkcie.
Naproti tomu v roku 2025 bolo čierne uhlie a hnedé uhlie až siedmym a šiestym zdrojom výroby elektriny za jadrovými elektrárňami, zemným plynom a obnoviteľnými palivami. Oba druhy uhlia boli v roku 1994 predbehnuté výrobou elektriny z jadra, v roku 2019 zemným plynom, v roku 2023 vodnou a veternou energiou a v roku 2024 solárnou energiou.
Úplné vyraďovanie uhlia v mnohých krajinách pokračuje. Pokles využívania uhlia na výrobu elektriny je spojený s rekordne nízkymi hodnotami v produkcii a spotrebe uhlia. Odhaduje sa, že v roku 2025 dosiahla spotreba čierneho a hnedého uhlia v EÚ nové historické minimá, a to 107 miliónov ton a 184 miliónov ton. Okrem toho niektoré členské krajiny EÚ v posledných rokoch postupne ukončujú používanie uhlia buď úplne, alebo pri výrobe elektriny a tepla. V roku 2021 Portugalsko prestalo používať čierne uhlie na výrobu elektriny a v roku 2024 Slovensko postupne ukončilo výrobu hnedého uhlia, pričom osem krajín EÚ ešte zachováva ťažbu hnedého uhlia.
