Bez nových vlastných zdrojov alebo vyšších príspevkov štátov by sa musel rozpočet Európskej únie znížiť o 40 percent, uviedla počas svojej návštevy Írska predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Po piatkovom rokovaní s írskym premiérom Micheálom Martinom zdôraznila, že dosiahnutie kompromisu ohľadom nových vlastných zdrojov je nevyhnutné. Írsko prevzalo 1. júla predsedníctvo EÚ a dosiahnutie dohody o novom sedemročnom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034 bude jednou z jeho hlavných úloh.
Štáty prispievajú do rozpočtu EÚ primárne na základe svojej ekonomickej sily, meranej hrubým národným dôchodkom (HND). Komisia však už navrhla päť nových vlastných zdrojov, napríklad príjmy z takzvaného uhlíkového cla či zvýšenie spotrebnej dane z tabaku. Ostatné tri nové zdroje pridal nedávno Európsky parlament, ide o daň z digitálnych služieb, daň z online hazardných hier alebo zdanenie kapitálových ziskov z kryptoaktív.
66 miliárd ročne
„V priemere potrebujeme približne 66 miliárd eur ročne z nových vlastných zdrojov,“ vyhlásila šéfka únijnej exekutívy. Ak sa nepodarí získať prostriedky z nových vlastných zdrojov, je podľa von der Leyenovej jedinou možnosťou navýšiť národné príspevky členských štátov. S tým však mnohé krajiny, ktoré do rozpočtu už teraz prispievajú najviac, nesúhlasia. Ide napríklad o Nemecko či Holandsko.
„Ak nechcete zvýšiť národné príspevky členských štátov a zároveň nebudete mať nové vlastné zdroje, budete musieť škrtať. Ak by sme museli vykonať škrty, ktoré by kompenzovali týchto 66 miliárd eur ročne, znamenalo by to zníženie predloženého návrhu o 40 percent,“ dodala predsedníčka EK.
Európska komisia zverejnila vlani v júli prvý návrh nového sedemročného rozpočtu EÚ na roky 2028 až 2034 v objeme 1,76 bilióna eur. Sedemročný rozpočet zahŕňa všetky základné výdavky EÚ, od dotácií poľnohospodárom cez kohézne fondy na podporu menej rozvinutých regiónov až po budovanie dopravnej infraštruktúry či pomoc rozvojovým krajinám.
1,73 bilióna
Cyperské predsedníctvo pred niekoľkými týždňami zverejnilo takzvaný rokovací rámec, teda rozsiahlu tabuľku s konkrétnymi číslami pre výdavky v jednotlivých kapitolách rozpočtu. Celkový objem rozpočtu, ako ho navrhujú Cyperčania, predstavuje 1,73 bilióna eur. Škrty predstavujú zhruba 32,8 miliardy eur. Upravený návrh je tak o dve percentá nižší ako návrh EK.
Za prvý návrh si Cyperčania vypočuli kritiku hneď od viacerých krajín. Štáty ako Nemecko a Rakúsko by chceli rozpočet ešte viac zoškrtať, na druhej strane zaznievajú aj hlasy, že je rozpočet málo ambiciózny a je potrebné ho, naopak, zvýšiť. O budúcom rozpočte debatovali tiež únijní prezidenti a premiéri na júnovom summite EÚ. Ich slová plus následné konzultácie s jednotlivými členskými štátmi by sa mali premietnuť do nového rokovacieho rámca, ktorý by Íri mali predstaviť lídrom na októbrovej Európskej rade.
Dohodu o rozpočte je podľa predsedu Európskej rady Antónia Costu potrebné dosiahnuť do konca roka. Neoficiálne sa preto hovorí ešte o ďalšom summite v Bruseli na konci novembra, kde sa bude téma riešiť. Konečná zhoda by potom mala v ideálnom prípade nastať na summite v decembri tesne pred Vianocami aj koncom írskeho predsedníctva.
