Slovenský výrobca bagiet a sendvičov, spoločnosť Pierre Baguette, má za sebou rekordný rok z pohľadu tržieb. Jeho finančné výsledky však ukazujú aj to, ako inflácia a rastúce náklady na zamestnancov ovplyvňujú potravinársky biznis. Aj napriek dvojcifernému nárastu tržieb výrobca pečiva zaznamenal vlani pokles zisku.
Andrej Šmuro a Robert Mego sa už 30 rokov venujú výrobe bagiet. V Sládkovičove začínali s pouličným stánkom a o pár rokov si ich bagety kupovali ľudia v každom kúte Slovenska. Domáci trh potom pre nich začal byť malý, a tak zamierili za hranice.
Dnes spoločnosť funguje až na šiestich trhoch. Jej biznis sa stal natoľko úspešný, že sa vlani obaja zakladatelia dostali do rebríčka Najbohatší Slováci, ktorý zostavuje Forbes.
Firma nespí na vavrínoch a agresívne expanduje. Odštartovala masívne investície, v zahraničí zakladá a skupuje nové firmy a rozbehla novinku, ktorá má čo najviac stlačiť rastúce náklady. Práve čoraz vyššie náklady za minulý rok stiahli zisk firmy nadol až o niekoľko miliónov eur.
Navyše s ich najnovšou investíciou do novej výrobne v Sládkovičove narazili na Združenie domových samospráv, za ktorým stojí neslávne známy „postrach developerov“ Marcel Slávik.
Spoločnosť dosiahla vlani rekordný čistý obrat na úrovni skoro 122 miliónov eur, čo je medziročný nárast o približne 11 percent. Hoci ide o slovenskú firmu, jej najväčším trhom z pohľadu tržieb je Poľsko.
Zahraničie rastie
V roku 2025 spoločnosť Pierre Baguette predala v Poľsku výrobky za skoro 60 miliónov eur, zatiaľ čo na domácom slovenskom trhu to bolo „len“ 37,3 milióna eur. Na treťom mieste je Rakúsko s tržbami na úrovni takmer 18 miliónov eur. Ďalej firma pôsobí aj na trhu v Slovinsku, Rumunsku a Česku.
„Minulý rok sa nám podarilo vstúpiť prostredníctvom významného klienta Žabka na rumunský trh. Dynamika rastu tohto trhu nás veľmi príjemne prekvapila,“ hovorí Patrik Pajtáš, Executive Board Member v Pierre Baguette. Kým predvlani dosahovali tržby v Rumunsku len tristotisíc eur, vlani to bolo už 1,5 milióna eur. Práve rumunský trh je najväčším skokanom v percentuálnom raste. Tržby na tomto zahraničnom trhu vyrástli prakticky päťnásobne.
V absolútnych číslach je však lídrom poľský trh, kde firma zaznamenala medziročný nárast tržieb o 6,7 milióna eur. Hneď za ním vyniká Rakúsko, ktoré narástlo z 13,1 milióna na takmer 18 miliónov, čo je skok o 4,85 milióna eur. Slovenský trh narástol medziročne o necelé dva milióny eur na viac ako 37 miliónov eur.
Silnú pozíciu na domácom trhu majú aj vďaka spolupráci s najväčšími potravinovými reťazcami, ako je Lidl, Kaufland či Billa, a rovnako aj čerpacími stanicami. V štruktúre zákazníkov sú aj spoločnosti z oblasti priemyslu či verejnej správy.
Aj z týchto dát je vidieť, že zahraničné trhy sa stávajú z pohľadu tržieb pre Pierre Baguette čoraz dôležitejšie. Kým v roku 2024 bol export na úrovni 67 percent, vlani stúpol už na viac ako 69 percent z celkových tržieb.
Expanziu na zahraničné trhy v minulom roku podčiarkla aj kúpa firmy v Slovinsku a založenie pobočky v Maďarsku. V roku 2025 kúpila firma dcérsku spoločnosť v Slovinsku s názvom DOBRA HRANA a založila novú firmu v Maďarsku s názvom Pierre Baguette Kft.
Keď tržby rastú, ale zisk padá
Hoci spoločnosť narástla s tržbami až na 120 miliónov eur, zaznamenala pokles zisku. Ten medziročne klesol z minuloročných 17 miliónov eur na takmer 14 miliónov. Dôvod tohto poklesu treba hľadať v rastúcich nákladoch.
Pokles ziskovosti spoločnosť vidí v troch hlavných dôvodoch. Prvým je normalizácia cien vstupných surovín. Z údajov účtovnej závierky vyplýva medziročný nárast položky spotreby materiálu a energií zo 49 miliónov eur na 56 miliónov eur.
Výrazne narástli aj mzdové náklady, ktoré vyskočili z 11,3 milióna na viac ako 15 miliónov eur. Spoločnosť v roku 2025 výrazne rástla personálne. Kým na konci roka 2024 mala 598 zamestnancov, ku dňu zostavenia závierky za rok 2025 stúpol počet zamestnancov na 779, čo je nárast o takmer dvesto ľudí. Pierre Baguette sa za pár rokov stal významným zamestnávateľom v okrese Galanta.
Zisk spoločnosti zamieril nadol aj v dôsledku vládnych opatrení. „Výrazne negatívny vplyv na profitabilitu majú opatrenia konsolidácie na Slovensku. Nárast nákladov na podnikanie u nás je jeden z najvyšších v EÚ za rok 2025,“ upozorňuje Patrik Pajtáš. Konkrétne hovorí o raste odvodového zaťaženia pracovnej sily, ale aj percentuálneho zdanenia zisku ich firmy. Negatívny vplyv mala na firmu aj transakčná daň. „Tieto zdroje nám budú chýbať pri ďalšom rozvoji firmy,“ dodáva.
V neposlednom rade mala podľa Patrika Pajtáša jednorazový negatívny vplyv na ziskovosť spoločnosti v roku 2025 aj slintačka v apríli a máji minulého roka. „Limitovala nás na strane tržieb, pričom náklady nám zostali približne na rovnakej úrovni,“ vysvetľuje s tým, že firma bola výrazne limitovaná na export produktov zo Slovenska v danom období ako ochranná reakcia susedných krajín na obmedzenie slintačky.
Rozšírenie bagetomatov
Odpoveďou na rastúce náklady môže byť rozšírenie samoobslužných kioskov. Tie umožňujú nepretržitú prevádzku a ponúkajú širokú paletu až 20+ produktov.
Nachádzajú sa napríklad vo výrobných závodoch či na parkoviskách pred nákupnými centrami. Vďaka vendingu môže byť spoločnosť bližšie k zákazníkom a zároveň zvýšiť predaj svojich produktov.
Firma vo výročnej správe z roku 2023 napísala, že program prenájmu inteligentných výdajných bagetomatov vytvára priestor na optimalizáciu tokov výrobkov a vďaka úspore nákladov u zákazníkov ide o perspektívnu činnosť. Vlani mala zhruba 22 samoobslužných kioskov po celom Slovensku. V súčasnosti ich už má viac ako 30.
Rastie nová výrobňa
Firma chce postaviť novú výrobnú prevádzku. Zámer už predložila na posúdenie úradom. Podľa plánov budú v novej hale automatizované linky vyrábať produkty, ako sú tortilla, pizza, pinsa, wrap či panini. Objekt počíta aj so skladovaním surovín a hotových výrobkov. Súčasťou novej výstavby budú aj priestory na skladovanie surovín, sociálne priestory pre zamestnancov, kancelárske a oddychové priestory aj zeleň.
Zo zámeru vyplýva, že stavba je už rozostavaná (zrealizovaná je oceľová halová časť a základy administratívy) a v súčasnosti prebieha konanie o jej dodatočnom povolení.
Termín ukončenia prác sa plánuje na október 2026. Finálny termín dokončenia sa však môže natiahnuť. Rozklad proti rozhodnutiu okresného úradu v Galante totiž podalo Združenie domových samospráv, za ktorým stojí neslávne známy „postrach developerov“ Marcel Slávik.
EIA zdržanie
Slávikovo meno je známe mnohým slovenským investorom, ktorých hnevajú jeho aktivity, ktoré im brzdia investície. Mediálne známe sú jeho spory s Oszkárom Világim pri stavbe futbalového štadióna a narazil na neho aj bývalý hokejista Ľubomír Višňovský, keď chcel v Bratislave stavať športovú halu. Slávik sa bráni tým, že vstupuje do týchto konaní, lebo mu ide o zlepšovanie životného prostredia.
Boj proti jeho aktivitám sa dokonca dostal pred niekoľkými rokmi aj do predvolebného programu strany SaS. Tá vo svojom volebnom programe sľúbila, že proti „slávikom“ zakročí. „Zabránime, aby ‚slávici‘ mohli vypaľovať stavebníkov, ide najmä o proces EIA. Nastavíme pravidlá tak, aby nemohol ktokoľvek podávať odvolania a sťažnosti na ktorýkoľvek projekt a investičný zámer.“
