Po maturitnom maratóne vrcholia prijímačky na vysoké školy. Pracovný trh sa dnes mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým a ani diplom z prestížnej univerzity už na úspešnú kariéru nemusí stačiť. Keby ste mali znova 19 rokov, šli by ste vôbec na vysokú? A ak áno, tak na ktorú? Práve takúto otázku sme položili významným osobnostiam zo sveta biznisu a investícií.
Čas vrátiť nejde. Ale čo keby to šlo aspoň vo forme krátkej mentálnej rozcvičky. Zaujímalo nás, ako by sa rozhodli tí, ktorí šéfujú veľkým firmám a uzatvárajú miliardové obchody, keby práve teraz v ruke držali čerstvé maturitné vysvedčenie.
V odpovediach prevažuje jednoznačné áno, teda pokračovať ďalej v štúdiu na univerzitách. Či už však v Česku, alebo v bližšom či vzdialenejšom zahraničí, tam sa už názory oslovených osobností rozchádzajú.
Martin Vohánka
podnikateľ a filantrop, Eurowag
Ja som bol jeden z tých netrpezlivých. Začal som podnikať už na priemyslovke a vyššie vzdelanie som si dorábal oveľa neskôr. Došlo mi vtedy, že formálne vzdelávanie dopĺňané počas života mi zakaždým otvorí nové možnosti rastu, osobného i mojej firmy. Vzhľadom na to, ako rýchlo sa svet mení, sa mi to vyplatilo.
Dnes by som na štarte práve preto odporučil také vzdelanie, ktoré čo najskôr kombinuje akademické poznatky s prácou. Magisterské, doktorandské alebo MBA a podobné štúdiá môžu prísť aj neskôr, keď ich budete môcť postaviť na vlastných skúsenostiach a poznaní.
Foto: Jan Berounský
Andrea Lauren
investičná partnerka, Rockaway Capital
Jednoznačne by som volila zahraničné univerzity. A čo by som mala študovať? Ja sa na to pozerám defenzívne. To znamená, ktoré odbory majú najväčšiu šancu, že prežijú „veľký útok“ umelej inteligencie. A z toho som vyselektovala medicínu, ktorá bude potrebná stále a má vysokú spoločenskú hodnotu.
Takže syn, ktorý má austrálske občianstvo, sa bude hlásiť na medicínu do Austrálie. University of Melbourne je v prvej dvadsiatke najlepších vysokých škôl na svete, čo sa medicíny týka.
Ivo Valenta
podnikateľ, majiteľ spoločnosti Synot
V čase, keď som študoval, som si nemohol veľmi vyberať, pretože bola hlboká totalita. Mojím koníčkom však bola gastronómia. Určite by som šiel študovať do Švajčiarska, pretože tam sú jedny z najlepších škôl pre odbor pohostinstva, ktoré vás pripravia nielen pre gastronómiu, ale aj pre hotelový manažment a podobne.
Josef Mařinec
majiteľ Pro-Doma
Vybral by som si stavebné inžinierstvo doplnené o ekonomiku, projektové riadenie a digitálne technológie v stavebníctve. V Česku teda ČVUT alebo VUT, v zahraničí niektorú z popredných technických univerzít v Nemecku, Holandsku či Švajčiarsku.
Popri štúdiu by som však od prvého ročníka pracoval v odbore, pretože stavebníctvo sa najlepšie učí kombináciou teórie a praxe.
Foto: David Váňa
Jan Fidler
developer, spolumajiteľ spoločnosti Sebre
Určite by som sa usiloval o štúdium na vysokej škole, vzdelanie považujem za veľmi dôležité. Aj v dnešnej dobe. Štúdium pre mňa nebolo zamerané len na vedomosti, ale išlo o zvládnutie celého systému štúdia. Musíte zvládnuť predmety, ktoré vás bavia, ale aj tie, ktoré vás nebavia a nejdú vám.
Učí vás to pochopiť a interpretovať nejaký objem dát a informácií. V neposlednom rade stretnete množstvo ľudí, s ktorými potom môžete spolupracovať, podnikať alebo sa len priateliť.
Keby som sa rozhodoval za seba, tak by som určite zostal pri ekonómii či biznise a okrem VŠE by som pravdepodobne skúšal nejakú univerzitu v západnej Európe.
Petr Pudil
podnikateľ a filantrop, BPD partners
Určite by som šiel na vysokú školu. Asi by som chcel byť architektom, otázka je, či by ma vzali.
Vratislav Randa
predseda predstavenstva Tipsportu
Za čias starých poriadkov som vzhľadom na problémy mojich rodičov študoval poľnohospodársku školu a bol som za to vďačný. Mojím snom bolo vždy právo a asi by som to skúsil aj pri druhej šanci. No teraz nedám na poľnohospodársku školu dopustiť a myslím, že sa ukázalo, že z každej školy sa dá vziať do života veľa dobrého.
Foto: Martin Svoboda
Martin Roman
podnikateľ a filantrop, PORG
Na univerzitu by som šiel určite. Štúdia práv neľutujem, dnes by som zvažoval aj ekonomickú históriu alebo kombináciu techniky s financiami.
Článok vyšiel pôvodne na českom Forbese a jeho autorom je Silvie Friedmannová.
