Konzervárenská spoločnosť Tomata z Kolárova, ktorú koncom 90. rokov podnikateľ Peter Száraz zachránil pred bankrotom, je dnes slovenským lídrom v produkcii kečupov a rajčinových pretlakov s 9-miliónovými výnosmi a takmer 70 zamestnancami.
Muž, ktorý firmu zachránil a zveľadil, dnes už, bohužiaľ, nežije, ale na jeho mieste ho plnohodnotne nahradil jeho syn, Zoltán, ktorý už do podnikania zapája aj svoju manželku a tri deti.
V roku 1997 sa súhrou okolností stal 100-percentným majiteľom kolárovskej konzervárne, ktorú zachránil pred konkurzom. Po jeho smrti v roku 2021 rodinnú firmu Tomata, ktorá je slovenským lídrom vo výrobe kečupov a rajčinového pretlaku, prevzal jeho syn Zoltán.
Jeho manželka Zuzana má na starosti druhú vetvu rodinného biznisu – poľnohospodársku firmu Tomagra v Nových Zámkoch. Venuje sa pestovaniu rajčín, pšenice, slnečnice, kukurice a horčice. Do podnikania sa už zapájajú aj ich deti – dcéry Viktória a Klaudia a postupne aj najmladší zo súrodencov, syn Michal. V roku 2025 vykázala firma obrat na úrovni deviatich miliónov a 0,8-miliónový čistý zisk.
Tomata svojimi výrobkami zásobuje potravinárske firmy, gastro prevádzky aj maloobchodné siete – či už pod vlastnou značkou alebo pod privátnymi značkami jednotlivých reťazcov. Dlhodobo spolupracuje napríklad aj so známou dunajskostredskou pekárenskou spoločnosťou Minit rodiny Ambroviscovcov.
Po páde socializmu sa konzervárenský technológ Peter Száraz rozhodol podnikať. V Nových Zámkoch založil malú konzerváreň, ktorá vyrábala kvasenú kapustu.
O pár rokov neskôr dostal ponuku na pozíciu technológa v novozaloženej konzervárni v Kolárove. Súhlasil s podmienkou, že bude vo firme spolumajiteľom, hoci aj s menším podielom. Tak ako súčasť pracovnej zmluvy získal vo firme symbolickú dvojpercentnú účasť. Po nejakom čase sa však ukázalo, že firma je vo veľmi zložitej finančnej situácii – slovami Zoltána Száraza „bola zadlžená až po uši“.
„Majitelia firmy vtedy otca postavili pred voľbu – buď pôjde spoločnosť do konkurzu, alebo od nich môže odkúpiť zvyšný obchodný podiel a pokúsi sa ju zachrániť. Bolo to ťažké obdobie, ale otec to dokázal,“ spomína syn Zoltán.
Ako vysvetľuje, pre otca bolo podnikanie v konzervárenskom biznise skutočnou vášňou.
„Môj otec bol ten typ človeka, ktorý robil 24 hodín, sedem dní v týždni. O firme premýšľal neustále. Veľakrát za mnou prišiel aj cez víkend a hovoril mi – poď, dáme si poradu. Každý deň sa zobúdzal s tým, že sa teší do práce a každý večer zaspával so svojím zošitom, kde si zapisoval všetky nápady ohľadom firmy,“ hovorí Zoltán Száraz.
Robo Homola
Nadšenie pre konzervárenstvo sa u Petra Száraza prejavovalo dlhodobo. Už počas socializmu si na konto pripísal viacero vynálezov a vylepšení týkajúcich sa konzervárenskej výroby. Príkladom bola takzvaná obracačka na konzervy.
Ako vysvetľuje Zoltán Száraz, plechovky, do ktorých sa v konzervárňach plnil obsah, do výroby prichádzali ledabolo nahádzané v krabiciach, z ktorých sa nasypali priamo do strojov a odtiaľ putovali ďalej na plnenie. S pomocou obracačky, ktorú vymyslel jeho otec a ktorá fungovala na báze magnetu, sa plechovky ešte predtým usporiadali a výroba tak bola plynulejšia.
„Keď sa na to dnes pozeráme, možno aj krútime hlavami, že čo to je za vynález? Ale v tej dobe, čo bolo asi 30-40 rokov naspäť, to bola veľká vec, ktorá dokázala zefektívniť výrobu,“ hovorí Zoltán Száraz.
Aj dnes tento segment neustále technologicky napreduje a v Tomate sa s inováciami snažia držať krok. Svedčia o tom aj niekoľkomiliónové investície do nových technológií či rôznych iných vylepšení, ktoré uskutočnili za ostatné roky. „Dá sa povedať, že všetky peniaze, čo zarobíme, dávame do technológií,“ hovorí majiteľ firmy.
Nový začiatok
Po nadobudnutí 100-percentného podielu v kolárovskej firme Peter Száraz rozbehol podnikanie naplno a podľa vlastných predstáv. Najskôr sa v konzervárni vyrábal koncentrát z rajčín, ktorý ako polotovar v 200-litrových sudoch dodávali na ďalšie spracovanie potravinárskym a iným firmám.
Až o niekoľko rokov neskôr začali vyrábať aj produkty určené pre maloobchod. Ich prvým veľkým zákazníkom bola sieť COOP Jednota, s ktorou Tomata spolupracuje dodnes. K ich odberateľom dnes patria takmer všetky veľké reťazce ako Kaufland, Tesco, Biedronka, CBA či Fresh. Dodávajú však aj do Čiech, kde je ich zákazníkom sieť Penny market.
Tomata, archív spoločnosti
Foto z výroby, Tomata, archív spoločnosti
Tomata, archív spoločnosti
Tomata, archív spoločnosti
Foto z výroby, Tomata, archív spoločnosti
Ako vysvetľuje Zoltán Száraz, asi 30 až 40 percent z ich produkcie predstavujú privátne značky reťazcov. Z pohľadu trhov putuje z celkovej výroby asi 70 až 80 percent na slovenský trh a zvyšok po menších objemoch umiestňujú do Čiech, Poľska či Maďarska. V pláne majú expandovať aj ďalej do zahraničia.
Firma sa v súčasnosti venuje výrobe rajčinového pretlaku, kečupu, horčice a rôznych omáčok na báze paradajok. „V kečupe a pretlaku sme na slovenskom trhu jednotka, v horčici sme na druhom mieste sa spoločnosťou Snico,“ vysvetľuje Zoltán Száraz, keď sa počas obedňajšej prestávky prechádzame po výrobných priestoroch firmy.
Tomata ročne spracuje okolo 1 700 ton paradajok. „Časť si dopestujeme sami a zvyšok nakupujeme,“ poznamenáva Zuzana Szárazová. Práve ona, spoločne s dcérou Viktóriou, má pod palcom poľnohospodársku časť rodinného podnikania.
V rámci tejto vetvy pestujú plodiny na viac ako 500 hektároch pôdy, z toho rajčiny zhruba na 40 hektároch. Zvyšok tvorí pšenica (tú dodávajú svojmu bezprostrednému susedovi, výrobcovi múky Mlyn Kolárovo, pozn. red.), horčica (pre vlastné potreby) a tiež kukurica a slnečnica, ktoré predávajú ako plodiny na ďalšie spracovanie.
Robo Homola
V prípade Szárazovcov je jasné, že celá rodina je naladená na spoločný cieľ. Pri stole s nami počas rozhovoru sedia aj všetky tri deti a do debaty sa aktívne zapájajú. „S touto firmou sme vyrastali, pracovať tu je pre nás samozrejmosť,“ hovorí najstaršia Viktória, ktorá v podnikaní pomáha mame v spoločnosti Tomagra.
„Rodičia nás vždy vychovávali s tým, že prácu si môžeme zvoliť sami. Nikdy nás nenútili pracovať v rodinnej firme, ak by sme chceli robiť niečo iné. My sme tu akosi prirodzene zakotvili,“ dodáva mladšia dcéra Klaudia.
Najmladší syn Michal sa dnes sústreďuje predovšetkým na futbalovú kariéru v Dunajskej Strede a štúdium na vysokej škole. Popri tom však už zbiera aj prvé skúsenosti v rodinnom podnikaní, kde pomáha najmä v oblasti marketingu a sociálnych sietí.
Ako vysvetľuje Klaudia, s rodičmi sa im spolupracuje veľmi dobre. „Od kamarátov často počúvam, že si s rodičmi nerozumejú. U nás je to inak, rodičia majú nadčasové myslenie. To si vážime, lebo aj napriek určitým generačným rozdielom sa s nimi dá veľmi dobre porozprávať a sú otvorení novým nápadom,“ pochvaľuje si mladšia dcéra.
„Keď do firmy prišla staršia dcéra Klaudia, premýšľal som, kam ju začleniť a čo by mala vlastne robiť. Napokon, aj ona sama mi tú otázku kládla. Tak som jej povedal – zefektívňovať, zlepšovať, inovovať… A už teraz vidím, že to funguje. Mladá generácia má na veci iný pohľad a vďaka väčšej zručnosti pri využívaní nových technológií dokáže pracovať s rôznymi IT nástrojmi a programami. S pomocou programu, ktorý sme nedávno do firmy zakúpili, z toho dokáže vytiahnuť také výstupy, o akých som ja nemal ani predstavu,“ hovorí otec rodiny.
Expanzia, ale nie bezhlavá
Tomata má v súčasnosti 65 zamestnancov a výroba beží v troch pracovných zmenách. Vlani dokonca expandovali pričlenením výroby horčice z prešovskej Preliky. „Ponúkali nám na odkúpenie celú firmu (okrem horčice vyrábala Prelika aj alkohol, pozn. red.), ale my sme si povedali, že máme záujem len o tú horčicovú časť,“ vysvetľuje Zoltán Száraz.
Prelika Prešov bola firma s dlhoročnou históriou, dejiny liehovaru v druhom najväčšom východoslovenskom meste siahali až do začiatku 20. storočia. Ešte do vlaňajška jej nástupnícku firmu Prelika viedla košická rodina Liptákovcov.
Biznis však išiel dole vodou a firma najmä od obdobia pandémie zápasila s vážnymi finančnými problémami. Vlani v apríli zainteresované strany napokon informovali, že kolárovská Tomata od Preliky kúpila horčicovú produkciu, zatiaľ čo výrobu liehovín prevzala trenčianska likérka Old Herold.
Robo Homola
Z manažérskeho pohľadu sa Zoltán Száraz vo firme snaží presadzovať politiku otvorených dverí a vo firme je každý deň. „Nechcem, aby na porade boli ľudia ticho a potom sa klebetilo kdesi v kuchynke. Keď sa vyskytne nejaký problém, vždy je lepšie, aby za mnou ľudia prišli a o prípadných problémoch sme sa otvorene porozprávali,“ hovorí.
Za posledné štyri roky vo firme systematicky riešia najmä modernizáciu a neustále inovujú. Tento trend si chcú udržať aj v nasledujúcich rokoch. Práve teraz napríklad riešia rozšírenie časti výroby, kde sa produkty miešajú a úplne oddeľujú výrobu horčice od rajčín. Európske smernice zároveň všetky firmy v potravinárstve tlačia k ekologickým riešeniam obalov, na čom chce Tomata v najbližšej dobe taktiež zapracovať.
Aj keď Zoltán a Zuzana Szárazovci sú stále ešte len štyridsiatnici a z biznisu sa odísť nechystajú, pozitívne vyhliadky pre firmu plynú aj z toho, že všetky tri deti sa cítia byť s rodinným podnikaním spätí.
V dostatočnom predstihu už rodina začala aj prvé diskusie ohľadom prípadného nástupníctva či neskoršieho usporiadania pomerov vo firme, keby sa jedného dňa rodičia rozhodli z firmy stiahnuť a odísť na zaslúžený dôchodok.
„Naša rodina je dlhodobo prepojená s pôdou a výrobou potravín a som rád, že aj naše deti majú o podnikanie záujem. Napokon, aj moji starí rodičia boli poľnohospodári. Asi aj preto ma táto práca napĺňa,“ uzatvára Zoltán Száraz.
