Muskova spoločnosť zaoberajúca sa kozmickými technológiami, OpenAI aj Anthropic mierili na burzu s obrovskými očakávaniami. Investori opäť riešia starú otázku: kde sa končí revolúcia a začína bublina?
Wall Street nikdy nepredávala akcie, ale príbehy, a tento jún mala v katalógu najdrahší, aký kedy ponúkala. Na Nasdaq vstúpil SpaceX pri valuácii približne 1,77 bilióna dolárov. Väčšie IPO si dejiny nepamätajú. Firma Elona Muska chcela vyzbierať 75 miliárd, takmer trojnásobok toho, čo doterajší rekordér Saudi Aramco.
A v rade za ňou už stoja Anthropic a OpenAI: obe podali prospekty v priebehu jediného týždňa, akoby si rezervovali stôl vo svetochýrnej reštaurácii, kde sa práve uvoľnilo miesto.
Tri firmy, z ktorých ani jedna ešte nie je zisková, majú dnes spolu papierovú hodnotu vyššiu než celý hrubý domáci produkt Francúzska. SpaceX vlani prerobil takmer päť miliárd dolárov aj v dôsledku zlúčenia Muskovej AI firmy xAI so sociálnou sieťou X. Morningstar odhaduje jej férovú hodnotu na menej než polovicu ponúkanej ceny. „Valuácia SpaceX či niektorých jazykových modelov je urážkou ľudskej inteligencie, odtrhnutou od akejkoľvek reality,“ neudržal sa pre denník Les Échos Pierre-Yves Gauthier, spoluzakladateľ analytickej spoločnosti AlphaValue.
Investori ocenili SpaceX približne na 1,77 bilióna dolárov. Walmart, najväčší maloobchodný reťazec sveta, má pritom trhovú hodnotu okolo 968 miliárd. Lenže keď sa pozrieme na tržby, prvý vlani utŕžil 18,7 miliardy, druhý 713 miliárd dolárov, teda zhruba 38-krát viac. Pri Muskovom podniku navyše nedáva veľký zmysel počítať klasický pomer ceny akcie k zisku, pretože vykazuje stratu. A keď použijeme jednoduchšie porovnanie hodnoty s jeho tržbami, vychádza takmer na 94-násobok. Neznamená to, že ide o zlú spoločnosť. Investor však pri takejto cene neplatí za dnešok, ale za veľmi odvážnu predstavu budúcnosti.
Samoživiaca sa bublina
Pamätníci dotcomovej horúčky prežívajú druhú mladosť. Vtedy stačilo prilepiť k názvu .com a akcie lietali. Dnes stačí pomyselné .ai. Výrobca tenisiek Allbirds vyskočil po ohlásení obratu smerom k umelej inteligencii zhruba o šesťsto percent za jediný deň. Tenisky zjavne behajú pomalšie než fantázia investorov.
Podobností s rokom 2000 je viac. Technologické giganty dnes žijú v takmer incestnom objatí: každý je striedavo investorom, zákazníkom, dodávateľom aj veriteľom toho druhého, takže peniaze krúžia v uzavretom okruhu a každé kolo zvyšuje papierovú hodnotu všetkých zúčastnených. Analytici tomu hovoria samoživiaca sa bublina. Presne tak kedysi fungoval vzťah „telekomov“ a internetových firiem. A k tomu strach, že človek zmešká obchod storočia: pri veľkých úpisoch majú investori na rozhodnutie pár dní a hŕstku čísel. Rovnaký kokteil sa podával aj naposledy.
Revolúcia a cena
Bolo by však lacné skončiť pri irónii. Táto bublina – ak ňou vôbec je – má totiž háčik: viaceré jej hviezdy reálne zarábajú. Nvidia je nehanebne zisková a Anthropic s OpenAI vygenerovali za necelé tri roky tržby v hodnote desiatok miliárd dolárov, o čom sa koncom 90. rokov nesnívalo nikomu. SpaceX navyše naozaj lieta, zatiaľ čo Pets.com kedysi len posielal granuly.
Problém teda nespočíva v tom, či je umelá inteligencia revolúciou. Je. Musíme však zodpovedať otázku, či podobná zásadná zmena ospravedlňuje akúkoľvek cenu. Joachim Klement z Panmure Liberum to vo Financial Times nazval nemožnou matematikou AI boomu: ak budú IT velikány investovať súčasným tempom – len tento rok vyše sedemsto miliárd dolárov –, hrozí jedna z najväčších deštrukcií akcionárskej hodnoty v histórii. Holandské tulipány aspoň kvitli.
Pre drobného investora z toho plynie staré poučenie. SpaceX mu veľkoryso vyhradil takmer tretinu akcií, a keď veľkí hráči tak ochotne púšťajú malých k stolu, slušný človek sa najprv zdvorilo spýta, kto vlastne zaplatí večeru. Možno raketa naozaj doletí až na Urán. Len si pri kúpe lístka treba priznať, že platíme za smer letu, nie za garantované miesto na sedenie.
