Hviezda strieborného plátna, sexsymbol a idol mnohých mužov. Keby ešte žila, 1. júna by oslávila 100. narodeniny. Lenže jej príbeh sa skončil oveľa skôr, mala len 36 rokov.
Zomrela mladá, napriek tomu vstúpila medzi legendy. Norma Jeane Mortenson alias Marilyn Monroe. Smrť ženy, ktorá mimo svetiel reflektorov bojovala s depresiami a zúfalo túžila po deťoch, dodnes vyvoláva otázniky a spája sa s ňou množstvo konšpiračných teórií.
Marilyn Monroe, ikonická blondína, ktorú Andy Warhol zvečnil v diele Marilyn Diptych, ovplyvnila niekoľko generácií. Diktovala trendy v móde aj účesoch. Niektoré modely boli nadčasové a nosiť sa dajú aj dnes. Bola nezabudnuteľná. Napriek tomu ju sláva zničila a dohnala k závislostiam na opiátoch. Po predávkovaní barbiturátmi 5. augusta 1962 ju lekári už nezachránili.
Aká bola žena, o ktorej vzniklo množstvo dokumentárnych filmov, pričom s jedným z nich – o jej tajomnej smrti – prišiel v roku 2022 aj Netflix?
Hoci jej ako blondíne ružová pristala, začiatky jej života rozhodne neboli ružové. Krátko po narodení ju matka odložila k pestúnom a Norma potom v rôznych náhradných rodinách strávila celé detstvo. V jednej z nich sa stala obeťou sexuálneho násilia, čo malo podľa jej životopiscov neskôr vplyv na jej koktanie a na to, že v dospelosti bývala vystrašená a nahnevaná.
Aby sa vymanila z pestúnskej starostlivosti, využila prvú príležitosť a v 16 rokoch sa vydala za robotníka zo susedstva. Manželstvo pre ňu bolo však príliš nudné a o štyri roky neskôr sa skončilo rozvodom.
Modelka
Ešte ako brunetka objavila Norma čaro pózovania pred objektívom. V továrni na výrobu leteckej munície, kde pracovala, pózovala fotografovi Davidovi Conoverovi. Vznikla tak séria snímok pracujúcich žien, ktorá mala pozdvihnúť morálku amerických letcov. Neskôr dostala ponuku na fotenie aktov pre kalendár, ktorú prijala. Potrebovala peniaze na živobytie a na auto, ktorým mohla obchádzať castingy.
Herecká dráha
Svoju prvú filmovú zmluvu získala so štúdiom Fox v roku 1948. A spolu s ňou sa zrodila blond Marilyn Monroe. Priezvisko si vzala po matke, krstné meno presadil vtedajší generálny riaditeľ Ben Lyon podľa slávnej broadwayskej hviezdy Marilyn Miller.
Štúdiu 20th Century Fox priniesla kráska obrovské zisky vďaka legendárnym filmom ako Páni majú radšej blondínky alebo Slamený vdovec. Lenže Marilyn chcela byť viac než len „hlúpa“ blondína a sexsymbol, ako ju vnímali producenti, režiséri aj niektorí jej hereckí kolegovia. Túžila po dramatických úlohách.
Foto: SITA/AP
Prihlásila sa preto aj na herectvo a odišla do New Yorku. Tam si založila vlastnú produkčnú spoločnosť a neskôr prinútila vedenie Foxu, aby s ňou uzavrelo novú zmluvu. Získala vďaka nej schvaľovacie práva na režisérov, scenáre a dosiahla aj výrazné zvýšenie platu.
Lenže čoraz viac získavala povesť nespoľahlivej umelkyne, ktorá chodí neskoro na natáčanie, nepamätá si texty a na pľaci vracia. Začali sa prejavovať následky príliš častého užívania opiátov. Pre to napokon nezískala ani rolu vo filme Raňajky u Tiffanyho, kde napokon zažiarila Audrey Hepburn.
Krátko pred svojou smrťou dostala zo štúdia Fox výpoveď a čelila žalobe o náhradu škody za zmarené natáčanie, keď nebola schopná dokončiť film Something’s Got to Give.
Móda
Marilyn od začiatku vedela, ako oblečením podčiarknuť svoje prednosti. Milovala minimalizmus. Mala svojho obľúbeného návrhára Williama Travillu, ktorý pre ňu navrhoval kostýmy nielen pred kameru. Spolupracoval s ňou už pri jej prvom filme Asfaltová džungľa a potom na ďalších ôsmich snímkach.
Bol to on, kto pre ňu navrhol slávne ružové šaty bez ramienok, v ktorých v komédii Páni majú radšej blondínky spieva pieseň Diamonds Are a Girl’s Best Friends. Mimochodom, v takmer presnej kópii týchto šiat vystupuje vo videoklipe piesne Material Girl z roku 1985 aj speváčka Madonna a postupne si ich vyskúšali aj Kylie Minogue, Ariana Grande či Kylie Jenner.
Model bez ramienok je ušitý z matného hodvábneho saténu a vzadu ho zdobí veľká asymetrická mašľa. Hoci pôsobí voľne a v niektorých filmových scénach sa zdá, akoby mohlo dôjsť k neželanému „odhaleniu“, v skutočnosti je živôtik pevne vystužený.
Pôvodne mala mať Marilyn vo filme iné šaty. Travilla navrhol kamienkové bikiny doplnené sieťovanou látkou, ktorá vôbec nič nezakrývala. Kostým už bol vyrobený, nakoniec však musel návrhár prísť s iným nápadom. V čase natáčania totiž prebiehal škandál s jej nahými fotografiami, ktoré v minulosti nafotila pre kalendár, a štúdio Fox sa obávalo, že by už bolo provokácie príliš.
Foto: SITA
Ešte slávnejšie sú biele koktejlové šaty, v ktorých Marilyn stála nad newyorským kanálom v komédii Slamený vdovec. Hoci pôsobia v momente, keď do nich zafúka vietor a herečke odhalí nohy, ľahko, v skutočnosti boli pevne vystužené oceľovými kosticami, aby stále držali tvar. Sukňa bola ručne plisovaná a jednotlivé záhyby boli starostlivo zašité, aby držali tvar.
Marilyn rada provokovala a rozruch spôsobila aj v roku 1953 na udeľovaní Photoplay Awards. Vtedy si na odovzdávanie napriek odmietavému postoju návrhára Travillu obliekla zlaté šaty, ktoré sa takisto objavili vo filme Páni majú radšej blondínky. Látka pretkaná zlatými niťami vytvára vzor, ktorý opticky zvýrazňuje postavu. Šaty nemajú zips, preto ju do nich museli pred natáčaním zašiť.
Keď v nich Marilyn vyšla na verejnosť, niektoré jej herecké kolegyne šaty označili za vulgárne. Aj vo filme sa v nich blondínka objaví len krátko a zozadu, pretože filmová cenzúra dlhšiu scénu nepovolila.
Naked trend, ktorý dnes vyznávajú niektoré celebrity na červených kobercoch, objavila Marilyn už v roku 1962, keď gratulovala americkému prezidentovi Johnovi F. Kennedymu k narodeninám. Prišla vtedy na pódium v krátkom kožúšku, pod ktorým mala priesvitné šaty posiate trblietavými kamienkami.
Tie pre ňu navrhol jeden z najslávnejších módnych a kostýmových návrhárov Bob Mackie. Šaty boli vytvarované priamo na jej postavu a nemala pod nimi žiadne spodnú bielizeň, čo ešte zvýraznilo ich efekt.
Herečka si potrpela aj na topánky. Trinásťcentimetrové lodičky pre ňu vyhotovil obuvník Salvatore Ferragamo. A Marilyn ich nosila neustále. Obuvník pre ňu dokonca nechal patentovať ihličkový podpätok – bol kombináciou dreva a kovu, pevný, no zároveň mimoriadne tenký.
Múza
Marilyn Monroe sa stala jedným z najčastejšie zobrazovaných motívov v modernom a súčasnom umení. Jej obraz na verejnosti formovalo hneď niekoľko renomovaných autorov. Napríklad Sam Shaw, ktorý ju zachytával v intímnych a civilných záberoch, alebo André de Dienes, Bert Stern či Tom Kelly a Bruno Bernard. Tí všetci ju fotografovali v rôznych obdobiach jej kariéry.
Na snímkach odhalili nielen premenu jej verejného obrazu, ale aj krehkosť, prirodzenosť a vnútorné napätie, ktoré skrývala za fasádou hollywoodskej hviezdy.
Neunikla ani pozornosti maliarov. Už spomínaný obraz Andyho Warhola vznikol technikou sieťotlače na plátne a maľbou akrylovými farbami. Dnes ho vlastní londýnska Tate Gallery.
Česká galéria moderného umenia chystá aj rozsiahlu výstavu k stému výročiu narodenia Marilyn Monroe. Expozícia na dvoch podlažiach ponúkne viac ako 270 fotografií od 31 autorov, medzi ktorými nebudú chýbať ani českí autori ako Pasta Oner alebo Štěpán Mareš.
Douglas Kirkland pri otvorení výstavy v Bratislave v roku 2006. FOTO: TASR
Život Marilyn a jej koniec fascinoval aj filmárov. Jedným z posledných počinov je odvážna psychologická dráma Blondínka z roku 2022 natočená podľa románu Joyce Carol Oatesovej. V hlavnej úlohe zažiarila Ana de Armas a snímka nastavuje nekompromisné zrkadlo povojnovému americkému filmovému priemyslu.
Film je dostupný na Netflixe, kde nájdete aj Tajemství Marilyn Monroe: Ztracené nahrávky – dokumentárny film z rovnakého roku, ktorý rozpletá okolnosti jej smrti pomocou dosiaľ nezverejnených archívnych nahrávok.
Z roku 2011 pochádza snímka nominovaná na dva Oscary s názvom Môj týždeň s Marilyn. Ten sa zameriava na natáčanie filmu Princ a tanečnica a románik s mladým asistentom réžie.
O štyri roky neskôr si Marilyn v dvojdielnom televíznom filme Tajný život Marilyn Monroe zahrala Kelli Garner. Dej sa zameriava na rodinné zázemie a skryté stránky herečkinho života.
Smrť
Marilyn trpela úzkosťami, strachom zo samoty, nespavosťou. Barbituráty a amfetamíny, ktorých predpisovanie bolo v 50. rokoch minulého storočia považované za úplne normálne, užívala ako bežnú pomoc. Nebola sama. Veľa jej hereckých kolegov a kolegýň na tom bolo rovnako.
Marilyn sa niekoľkokrát predávkovala a v roku 1960 skončila na klinike, kde sa pokúsila o detox. Neúspešne. Klinika ju vydesila, zostala na nej len štyri dni. O dva roky neskôr ju našla gazdiná v spálni, v ktorej svietilo svetlo a hrala hudba. Marilyn tam ležala nahá a okolo nej boli prázdne fľaštičky od liekov.
Marilyn Monroe na pláži v roku 1947. Foto: SITA/AP
Následne sa objavili teórie, ktoré odmietajú verziu, že si Marilyn vzala život sama. Podľa jednej z nich ju zavraždil prezidentov brat Robert Kennedy. S obvinením prišiel konzervatívny a antikomunistický publicista Frank A. Capell.
Špekulovalo sa, že herečka mala intímny vzťah s bratmi Kennedyovcami. Dôkazy však neexistujú. Napriek tomu vychádzajú teórie o Robertovej vine z predstavy, že Marilyn brala vzťah príliš vážne a bolo potrebné sa jej zbaviť. Ďalšia verzia tvrdí, že herečka získala tajné spisy, ktoré ohrozovali štátnu bezpečnosť, a preto musela zasiahnuť FBI.
Niektoré verzie jej smrti sú až úsmevné. Napríklad tá, že ju dala odstrániť FBI či CIA, pretože mala príliš veľa informácií o mimozemšťanoch. Objavujú sa aj konšpiračné teórie, podľa ktorých Marilyn stále žije. Ak by to bola pravda, zostáva už len popriať jej všetko najlepšie k stým narodeninám.
Článok vyšiel na forbes.cz..
