Každý Čech aj Slovák tú chuť pozná. Niekomu pripomenie detstvo, keď ho rodičia nútili piť Vincentku počas angíny. Inému kúpeľnú kolonádu, pohárik ráno alebo záchranu po dlhej noci. Len málokto však vie, že slávna minerálka sa na konci 90. rokov takmer stratila z histórie.
O upadajúci a zadlžený podnik vtedy nikto nestál. Napriek tomu sa našli rodiny, ktoré si požičali desiatky miliónov korún a vsadili všetko na vodu, ktorú polovica národa miluje a druhá polovica nemôže ani cítiť.
Vincentka dnes pôsobí ako sebavedomá česká značka. Exkurzie v moderne zrenovovanom areáli sú vypredané na týždne dopredu, v predajni sa tvoria rady a firma pripravuje nové produkty pre športovcov aj mladšiu generáciu.
Keď Jan Šumšal, riaditeľ luhačovickej Vincentky, prechádza jej areálom, veľmi dobre vie, ako blízko mal celý podnik pred rokmi k zániku.
Keď sem totiž jeho rodičia Ladislav a Jana Šumšalovci koncom 90. rokov prišli prvýkrát, čakalo ich úplne odlišné prostredie. Postriekané steny, žiadna plniaca technológia, žiadni zamestnanci a značka, ktorú všetci poznali, ale takmer nikto neveril, že ju ešte možno zachrániť.
„Bola to čierna diera,“ spomína teraz Šumšal. Napriek tomu sa jeho rodičia rozhodli urobiť niečo, čo dnes spätne pôsobí takmer šialene: staviť celý svoj život na minerálku, ktorú väčšina ľudí pila len počas choroby.
Celý príbeh sa pritom nezačal žiadnou veľkou víziou ani podnikateľským plánom. Začal sa počas dovolenky v Nórsku, pri víne a jednej nenápadnej vete.
