Slováci dostávajú prvú dôchodkovú prognózu od Sociálnej poisťovne. Sporný je spôsob, akým štát odhaduje budúce príjmy a či je súčasná miera náhrady udržateľná.
Dá sa vyjadriť ekonomická perspektíva na najbližšie dekády jedným číslom? Sociálna poisťovňa sa o to pokúša. V ostatných týždňoch zasiela Slovákom dôchodkovú prognózu. Cieľom je pomôcť ľuďom v „lepšom finančnom plánovaní budúcnosti“.
Dominantným číslom je predpokladaný dôchodok z prvého a druhého piliera v čase, keď poistenca čaká odchod do penzie.
Užitočné je, že prognóza zrozumiteľne zohľadňuje časovú hodnotu peňazí. Ak je napríklad odhadovaný dôchodok na úrovni priemernej mzdy za minulý rok, teda 1 620 eur, to neznamená, že penzista v roku 2050 nominálne dostane iba 1 620 eur. V skutočnosti mu vyplatia sumu, ktorej kúpyschopnosť bude zodpovedať súčasným 1 620 eurám.
Druhá strana výpisu čiastočne neguje hlavné číslo a upozorňuje, že skutočný dôchodok môže byť výrazne iný.
Sociálna poisťovňa ponúka pri odhade budúcej penzie rozpätie pre pesimistický a optimistický scenár. Rozdiel medzi oboma môže byť šesťdesiat percent. To znamená, že výsledný dôchodok môže byť iba 1 300 eur alebo až dvetisíc eur. V oboch prípadoch je to opäť v súčasných cenách. Rozdiel medzi oboma sumami je dramatický.
Aj preto treba brať zaslané podklady s veľkou rezervou. Rizík, ktoré prognóza nezohľadňuje, je pomerne veľa.
Okrem makroekonomického vývoja a udržateľnosti prvého piliera je veľkým otáznikom vývoj platu budúceho penzistu. Sociálna poisťovňa síce pracuje so sofistikovaným modelom, ale aj ten má svoje nedostatky.
Zaujímavé je, že základné verzie AI modelov sa pri zadaní od „bežného človeka“ pomýlili a nedokázali užitočne vysvetliť, ako model poisťovne v skutočnosti pracuje.
Podrobnejší pohľad do metodiky Sociálnej poisťovne pritom ukazuje, že najmä pri mladších ročníkoch môže byť odhad veľmi nepresný.
Prečítajte si, ako štátna poisťovňa odhaduje budúci príjem, ako z neho počíta dôchodok a aké nástrahy zaslaná prognóza obsahuje.
Aké sú politické riziká?
Cieľom prognózy je užitočne upozorniť ľudí, s akými peniazmi môžu počítať v dôchodku. Svojím spôsobom ide o varovanie, že ľudia budú mať menej peňazí, ako možno očakávajú. Paradoxne, pri mladších ročníkoch sú odhady opačné.
Zásadným problém verejnej debaty o dôchodkoch je, že politici nechcú priznať vážne problémy. Teda, že dôchodky sú dnes priveľmi štedré a ekonomika s demografiou prinášajú vážne varovania.
Veľavravná je veta z metodického vysvetlenia na stránke ministerstva práce: „Prognóza striktne reflektuje súčasný právny stav v oblasti dôchodkového poistenia. Ktorékoľvek budúce legislatívne zmeny sa do prognózy premietnu až po nadobudnutí ich účinnosti“.
Povedané ľudsky, v budúcnosti vám zrejme nikto nevyplatí to, čo vám súčasní politici sľubujú. A neskoršie zmeny systému sa ukazujú ako nevyhnutné.
Tuší Sociálna poisťovňa, koľko budem zarábať?
Mimoriadne dôležitou časťou prognózy sú budúce príjmy človeka. Sociálna poisťovňa ich odhaduje na základe vzorca uvedeného vo vyhláške 392/2024 ministerstva práce. Práve tu môžu nastať viaceré komplikácie.
V prvom rade Sociálna poisťovňa neodhaduje budúci príjem na základe celej mzdovej histórie. Príjem prognózuje len na základe mzdy iba za posledné dva roky, pričom si vyberie lepší z týchto dvoch rokov.
„Účelom je eliminácia systematického podhodnotenia projekcie v dôsledku krátkodobých výpadkov alebo dočasného zníženia príjmu,“ vysvetľuje ministerstvo práce a hovorí napríklad o práceneschopnosti, materskej či rodičovskej dovolenke alebo zmene zamestnávateľa.
Ak mal však človek dočasný súbeh dvoch zamestnaní alebo vysoký nástupný bonus, štát jeho príjem nereálne nadhodnotí, čo sa prejaví na priveľmi optimistickom vysokom prognózovanom dôchodku.
Príjem, ktorý Sociálna poisťovňa získa na základe údajov z posledných dvoch rokov, následne navýši podľa odhadovaného ekonomického rastu. Čo je dôležitejšie, pri odhade budúceho rastu mzdy uplatní takzvaný vekový bonus. Vychádza z predpokladu, že v mladom veku rastie plat rýchlejšie.
Koeficient pre jednotlivé roky vidieť na nasledujúcom grafe. Vo veku 21 rokov sa plat medziročne zvýši o 27,8 percenta, v 22 rokoch o 20,2 a v tridsiatke už len o 4,3 percenta. Po 43. roku života je vekový bonus záporný, to znamená, že plat rastie pomalšie ako celotrhový priemer.
U mladších poistencov zvykne byť rast príjmu najdynamickejší, vysvetľuje ministerstvo. „Postupne získavajú pracovné skúsenosti, odborné zručnosti a zvyšujú svoju produktivitu. V neskorších fázach kariéry sa tempo rastu príjmu zvyčajne spomaľuje. Tento priebeh zodpovedá empirickým pozorovaniam aj ekonomickej literatúre o vekovo-príjmovom profile jednotlivca.
Aj štatistiky štatistického úradu potvrdzujú, že najvyšší plat dosahujú Slováci vo vekovej skupine 40 až 44 rokov. Vo vyšších kategóriách je už priemerná mzda nižšia.
Môže byť odhad budúceho príjmu nepresný?
Hoci sa tento model opiera o vymeriavacie základy Sociálnej poisťovne, rovnaký prístup pre všetkých má viaceré riziká. V inej pozícii sú doktorandi na vysokých školách, v inej advokátski koncipienti, v inej štátni zamestnanci a v inej ľudia pracujúci v obchode. Všeobecne platí, že čím je človek mladší, tým menej pravdepodobná je prognóza.
Práve odhad príjmu je prvým vážnym problémom. Z pohľadu budúceho penzistu je lepšie pozrieť sa na vývoj miezd vo vlastnom odvetví, prípadne zohľadniť očakávanú zmenu odvetvia.
K výpočtu je možné použiť aj AI moduly, ale pozor: testovanie Forbesu potvrdilo, že bezplatné – teda najdostupnejšie verzie známych jazykových modelov – nevedeli, ako sa prognóza príjmu počíta. Preto treba zadanie formulovať veľmi jasne.
Rozumnejšie je nepoužiť výraz: vypočítaj mi prognózu príjmu podľa metodiky ministerstva práce a Sociálnej poisťovne. Lepšie je napísať: „Mám tridsať rokov, pracujem ako honelník na salaši, odhadujem, že v štyridsiatom roku sa stanem bačom. Na základe historických údajov rastu miezd pre toto povolanie a odhadového vývoja ekonomiky vypočítaj, aký plat budem dosahovať počas najbližších 35 rokov kariéry, a to samostatne za každý rok.“
Až v druhom kroku sa treba opýtať, aký dôchodok na základe tejto platovej prognózy môžem očakávať na Slovensku. Príkaz má znieť: „Vypočítaj samostatný dôchodok z prvého a z druhého piliera, pričom pracuj s pesimistickým aj optimistickým scenárom.“
Veľmi užitočné sa javí dodať: „Pracuj presne a skontroluj po sebe chyby. Ak urobíš chybu, budem zadanie opakovať, čo bude energeticky náročnejšie.“ AI modely majú tendenciu šetriť energiu rýchlymi nepremyslenými odpoveďami. Ak používate neplatené modely, je lepšie dať zadanie obom a porovnať výsledky.
Bude môj dôchodok v rovnakom pomere k príjmu?
Ak by človek presne vedel, ako bude jeho ďalší príjem rásť, neznamená to, že ho vo výpočte dôchodku nič neprekvapí. Výpočet takzvaného priemerného osobného mzdového bodu sa totiž solidárne upravuje pri vysoko aj nízko zarábajúcich.
Časť príjmu, ktorá je vyššia ako 1,25 násobku priemernej mzdy, vstupuje do výpočtu obmedzene. Kráti sa a zo sumy sa použije len 68 percent.
V prípade nízkych príjmov sa dôchodok zvýši. Ak je príjem pod úrovňou priemernej mzdy, rozdiel medzi a hodnotou 1,00 sa čiastočne kompenzuje koeficientom 0,20. „Ak poistenec dosahoval v priemere zárobok na úrovni osemdesiat percent priemernej mzdy, pri výpočte dôchodku sa použije vyššia hodnota 0,8400. Tým sa čiastočne posilňuje primeranosť dôchodkov nízkopríjmových poistencov,“ dodáva ministerstvo.
Kedy pôjdem do dôchodku?
Pre mladšie ročníky neexistuje pevná tabuľka. Od ročníka narodenia 1967 platí takzvaný dôchodkový automat – je naviazaný na strednú dĺžku života. Podľa údajov štatistického úradu sa určuje na päť rokov dopredu. Dá sa však určiť aj na dlhšie obdobie. Odhady dôchodkového veku v nasledujúcej tabuľke sú z kalkulačky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Muži a ženy bez detí majú vek odchodu do dôchodku rovnaký. Žena s jedným dieťaťom môže ísť do penzie o šesť mesiacov skôr, s dvoma o 12 a s troma a viacerými o 18 mesiacov.
800
Ako sa počíta dôchodková prognóza?
Vzorec je pomerne jasný.
Starobný dôchodok = upravený priemerný osobný mzdový bod (POMBu) x obdobie dôchodkového poistenia (ODP) x aktuálna dôchodková hodnota v T (ADHT) x index zvýšenia novopriznaného dôchodku (iT-1).
Osobný mzdový bod vychádza z dvoch veličín. Po prvé z doterajšieho príjmu za celé obdobie a zaplatených odvodov. Na druhej strane sa použije odhad budúcich príjmov podľa vyššie vysvetleného modelu.
Obdobie dôchodkového poistenia nie je len čas, počas ktorého človek pracoval. Do poistenia sa počíta aj stredná a vysoká škola, ale iba pre tých, ktorí študovali do roku 2004. Sociálna poisťovňa upozorňuje: „obdobie štúdia alebo evidencie na úrade práce získané do 31. decembra 2003, nemusia byť v čase jej vyhotovenia plne zohľadnené“. V takom prípade treba kontaktovať Sociálnu poisťovňu.
Po roku 2004 majú štúdium do obdobia poistenia započítané len tí, ktorí sa poistili dobrovoľne alebo počas štúdia pracovali.
Komplikovanejšie je to aj pre nezamestnaných. Tí, ktorí boli poistení pred rokom 2001, majú do obdobia započítaný celý čas evidencie na úrade práce. Tí, ktorí boli evidovaní ako nezamestnaní v rokoch 2001 až 2003, majú do dôchodku započítanú len časť evidencie, keď mali nárok na podporu v nezamestnanosti. Novší nezamestnaní už neboli dôchodkovo poistení štátom.
Poistení boli automaticky aj rodičia, ktorí boli na materskej a rodičovskej dovolenke.
Je odhad dôchodku reálny?
Je viacero dôvodov, prečo nemusí byť odhad Sociálnej poisťovne presný. Prvým je vyššie spomenutý nepresný odhad budúcich príjmov.
Dôležitá je aj udržateľnosť systému a súvisiaca miera náhrady. Sociálna poisťovňa už dnes minie na dôchodky viac, ako vyzbiera na poistnom. Vlani bola v deficite takmer tri miliardy, tento rok by mala stratu zmierniť na 2,3 miliardy.
Slovensko starne. V roku 2030 bude na 1,145 milióna penzistov nad 65 rokov pripadať 3,45 milióna ľudí vo veku od 15 do 64 rokov. Vyplýva to z údajov VDC Infostat. V roku 2050 už bude tento pomer 1,49 milióna dôchodcov a iba 2,93 milióna ľudí vo veku 15 až 64 rokov.
To znamená, že miera náhrady môže zásadne klesnúť. Takzvanou čiernou labuťou môže byť, že z prvého piliera bude každý penzista dostávať minimálny dôchodok, respektíve miera zásluhovosti bude len symbolická.
Sociálny systém na Slovensku je pomerne štedrý aj v porovnaní s inými štátmi. Poukazujú na to dáta OECD. V prípade Slovenska je aktuálne miera náhrady čistého príjmu až 76,3 percenta a pri hrubom príjme je to 58 percent. Pre porovnanie, priemer EÚ je 68,3 percenta hrubého a 54,5 percenta čistého príjmu.
Napríklad v Poľsku je však miera náhrady iba 40,6 percenta čistého a 28,6 percenta hrubého príjmu. Zaujímavý je aj ďalší graf, ktorý ukazuje, aká je miera náhrady čistého príjmu pri vysokých a nízkych mzdách. Aj tu patrí Slovensko k najštedrejším.
Výhodou druhého piliera je, že odbremeňuje priebežný systém. Ako ukazujú údaje Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ľudia, ktorí odišli do dôchodku do roku 2024 a boli sporiteľmi v druhom pilieri, dnes už prinášajú verejným financiám úsporu na úrovni približne sedemdesiat miliónov eur ročne.
V roku 2029 by podľa rady mohla celková úspora vďaka druhého pilieru dosiahnuť 190 miliónov eur.
Aj druhý pilier však môže byť do istej miery závislí na demografickom vývoji, a to pri kúpe doživotnej renty. Čím dlhšia bude očakávaná dĺžka života, tým viac mesačných dávok bude musieť poisťovňa vyplatiť, a preto bude mesačný dôchodok nižší.
Z pohľadu sporiteľov je dôležité, či si budeme môcť v budúcnosti namiesto renty vybrať anuitný výnos. Téme dôchodkov z druhého piliera sa budeme venovať v samostatnom článku.
