Slovensko bolo kedysi obuvnícka veľmoc. Fabriky v Partizánskom, Bardejove či Komárne ušili každý rok desiatky miliónov párov topánok, ktoré nosili ľudia doma aj v zahraničí. Po 80 rokoch táto éra zrejme speje k definitívnemu koncu.
Igor Vanko stojí pred obuvníckou dielňou. Tridsať rokov predstavovala celý jeho život. Do decembra plánuje šitie topánok definitívne zabaliť. „Vyskúšali sme všetko. Šili sme pracovné topánky do jadrových elektrární, rozložiteľné biotopánky, topánky z kombinovateľných farebných dielov, pre našu obuv pre diabetikov sem dodnes chodia ľudia osobne. Nič nepomohlo, Čína nás totálne prevalcovala,“ hovorí trpko 67-ročný podnikateľ z malej obce Brodzany pri Partizánskom.
Pozerá sa na fotovoltiku na streche dielne. Vďaka nej chcel opäť o čosi skresať náklady na výrobu. Šiť lacnejšie, zvýšiť konkurencieschopnosť. Vo firme mu ostala už len manželka, dvaja synovia a dve šičky. „Ja si už nevyplácam nič, som dôchodca. Aj tak nemám šancu vyrobiť koženú topánku pod 20 eur,“ tvrdí. Občas ešte za ním do Brodzian zavíta s biznisom nejaký väčší výrobca. No vždy odíde s tým, že v Ázii mu topánky ušijú za polovicu.
Vanko chce teraz prevádzku, ktorú postavil na zelenej lúke, prestavať na skanzen. „Nechcem, aby tu bola krčma, radšej nech budúce generácie vidia, že aj na Slovensku sa šili skutočné topánky.“
Zlatá éra obuvníctva
