Likvidácia košických mestských častí, s ktorou nesúhlasí ani ombudsman, je výstrahou aj pre ostatné samosprávy. Medzi starostami a primátormi taktiež nie je zhoda na podobe reforiem.
Počet košických mestských častí sa významne zníži z 22 na štyri. Zmeny schválila Národná rada na základe poslaneckého návrhu, teda bez riadnej diskusie. Ombudsman Róbert Dobrovodský už avizoval, že ak prezident zmenu podpíše, obráti sa na Ústavný súd, lebo schválená verzia „porušuje rovnosť volebného práva“.
Predseda parlamentu a zhodou okolností aj bývalý primátor Richard Raši za túto novelu tiež hlasoval. Krátko po jej schválení sa paradoxne stretol s predstaviteľmi Združenia miest a obcí – ZMOS – a samosprávnych krajov, pričom naznačil vytvorenie expertnej komisie k reforme samospráv.
Princíp „najprv schválenie reformy až potom diskusia“ neznie veľmi demokraticky. Isté však je, že so zmenami musia časom počítať aj iné samosprávy. Otázka je, v akej podobe. Aj medzi nimi sa objavujú nezhody o podobe reformy.
Vidieť to aj na príklade Košíc. Po istej forme zlučovania volali primátor i starostovia väčších častí. Naopak, starostovia tch menších sú skôr proti.
Košice majú 22 mestských častí, čo je viac ako 17 častí väčšej Bratislavy. Diskusia o reforme bola naposledy na stole pred rokom, spomínalo sa skresanie na 12 častí. Aj zákon schválený v parlamente dáva šancu na zvrat, počet častí sa môže zmeniť, maximálne na desať, ak to odobrí referendum. Ak nie, budú iba štyri a budú kopírovať súčasné okresy Košice I až IV.
Veľavravným príkladom je časť s príznačným názvom Džungľa a 750 obyvateľmi, čo je na mestskú časť štvrťmiliónového mesta príliš málo.
Namieste je však otázka: koľko z takmer tritisíc obcí s vlastným starostom má ešte menej obyvateľov a zachová si samostatnosť? A rovnako zaujímavá otázka je, koľko obcí má menej ako 100 obyvateľov?
Malé a ešte menšie
Celkovo je na Slovensku 2 979 obcí a miest vrátane už spomenutých mestských častí Bratislavy a Košíc. Najmenšou časťou Bratislavy je Čunovo s 1 635 obyvateľmi. Menej ako 10-tisíc obyvateľov má celkovo sedem mestských častí hlavného mesta. To ostro kontrastuje s Petržalkou, ktorá má vyše 114-tisíc obyvateľov a bola by tretím najväčším slovenským mestom.
V Košiciach má až polovica mestských častí menej ako päťtisíc obyvateľov. Najmenšia je už spomenutá Džungľa so 750 obyvateľmi. Až polovica z 22 mestských častí má menej ako štyritisíc obyvateľov.
Celkovo je podľa aktuálnych údajov zo sčítania na Slovensku takmer 1 600 obcí, ktoré majú menej ako 750 obyvateľov, čo je počet obyvateľov najmenšej košickej mestskej časti. Až 141 obcí má dokonca menej ako 100 obyvateľov.
Originálne a prenesené kompetencie
Samosprávy, teda mestá a kraje, vykonávajú prenesené a originálne kompetencie. Zjednodušene povedané, na originálne kompetencie si musia nájsť peniaze vo vlastných rozpočtoch vrátane výnosu z podielových daní, na prenesené dostávajú peniaze od štátu. Nie vždy však dostatočne.
Prenesená kompetencia je napríklad matrika alebo stavebný úrad. Prenesenou kompetenciou je čiastočne aj školstvo. Kým základné a stredné školy sú prenesenou kompetenciou, materské školy, centrá voľného času a základné umelecké školy originálnou. Aby to bolo ešte komplikovanejšie, zriaďovateľom stredných škôl sú župy, pri základných školách sú to mestá a obce.
Spoločné úradovne
Nie všetky obce majú dostatok úradníkov a peňazí, preto často využívajú služby takzvaných spoločných obecných úradov. Vlani ich bolo podľa evidencie ministerstva vnútra na Slovensku 66.
Napríklad menej známa obec Ptičie v okrese Humenné zabezpečuje spoločné ekonomické služby pre 60 okolitých obcí, ale napríklad školstvo len pre 18 obcí. Budimír pri Košiciach poskytuje služby v oblasti školstva pre 59 obcí, pre 49 v oblasti vodnej správy a pre 46 v oblasti cestnej dopravy. Spoločnú úradovňu pre školstvo majú aj bratislavské časti Záhorská Bystrica a Devínska Nová Ves.
Spájaniu sa však obce bránia. Dokonca sa príležitostne objavujú snahy o rozdelenie obcí, ktoré sú tvorené viacerými samostatnými časťami.
Čo chcú ZMOS a župy
Samosprávy volajú po zmene a posilnení vlastnej úlohy. Združenie miest a obcí a združenie samosprávnych krajov predstavili nedávno takzvaný pozičný dokument k reforme verejnej správy.
Hovoria v ňom o zoštíhlení miestnej štátnej správy vytvorením integrovaného modelu na regionálnej, teda župnej úrovni zrušením existujúcej štruktúry okresných úradov a vybraných regionálnych úradov špecializovanej štátnej správy. Ich kompetencie by čiastočne prešli práve na župy.
Na nové kompetencie by mali samosprávy získať okrem súčasného podielu na dani z príjmu fyzických osôb aj podiel na dani právnických osôb a tiež na výbere DPH.
ZMOS a združenie SK8 zároveň hovoria o prehodnotení daňového mixu a vytvorení priestoru na „aktívnejšie a výraznejšie využívanie majetkových daní, ktorých výnosy by mali smerovať do rozpočtov samospráv“. Spomínajú aj snahu, aby župy dostali aspoň jeden typ vlastných daňových príjmov, pri ktorom „by mali kontrolu nad určovaním sadzby, prípadne aj základu a možných výnimiek“.
Dokument hovorí aj o zachovaní možnosti spájania obcí pri „dobrovoľnom záujme alebo v prípade existencie takzvaných nefunkčných obcí“. Práve dôraz na dobrovoľné spájanie potvrdzuje snahu vyhnúť sa zhora nariadenej konsolidácii u seba, hoci ju požadujú od miestnej štátnej správy. Nie všetky mestá s tým súhlasia.
Keď sa mestá nezhodnú
ZMOS združuje spravidla menšie mestá a obce. V inej pozícii je Únia miest Slovenska, ktorá je hlasom predovšetkým krajských miest, no nielen ich. Podľa jej členov je dokument ZMOS v rozpore s ich oficiálnymi pozičnými dokumentmi, hoci hovoria, že vítajú diskusiu o reforme.
Základy rozporu vidieť už v súčasnom nastavení. Väčšie mestá argumentujú, že poskytujú služby aj pre obyvateľov okolitých obcí, napríklad MHD, hoci na nich nedostávajú podielové dane. Obce sa zasa sťažujú, že ľudia si nechajú trvalý pobyt v meste a presťahujú sa na vidiek.
Únia miest v dokumente ešte z roku 2020 upozorňuje, že „volení predstavitelia miest, obcí, ale aj vyšších územných celkov, sú v podstate štátnymi zamestnancami nižšej kategórie“.
Dodávajú, že centrálne riadené toky financií vytvárajú vertikálnu závislosť a nebezpečnú rivalitu obcí, čo iba posilňuje centralizovanú moc. „Spôsobujú bitku o dotácie, ponižujú volených predstaviteľov miest a sú zdrojom klientelizmu a korupcie,“ píšu.
Krajské mestá verzus župy
Únia miest má na župy iný pohľad. Dôležito poznamenáva, že „súčasné úlohy vyšších územných celkov je možné plniť aj inak, napríklad zosieťovaním obcí, zmluvnými vzťahmi, združeniami obcí, pričleňovaním, zlučovaním obcí, ale aj presunom úloh na vyššiu úroveň – v našom prípade na centrálnu vládu“.
Hovoria napríklad o presune úloh súčasných vyšších územných celkov na úsekoch regionálneho školstva s výnimkou odborných škôl, sociálnych služieb, kultúry, športu na mestá a obce.
Zdôrazňujú tiež uzákonenie možnosti uloženia povinnej spolupráce obcí v oblastiach dôležitých pre štát ako celok zákonom o mestskom/metropolitnom regióne s tým, že uloženiu povinnosti spolupracovať by mal predchádzať čas na zavedenie dobrovoľnej spolupráce.
„Národná rada môže zákonom určiť povinnú spoluprácu v prípade nevyhnutnosti zabezpečiť konkrétnu úlohu, ak nebude zo strany obcí mestského regiónu snaha problém riešiť, pričom v prípade prijatia zákona prechádzajú majetok, zdroje, práva, záväzky na mestský región.“ Práve tu vidieť silnejší tlak na spájanie.
Vo svojom riešení vidia zníženie závislosti obcí od centrálnej vlády, posilnenie pozície pri vyjednávaní.
Vznik regionálnej samosprávy považuje podľa dokumentu z roku 2020 Únia miest Slovenska za zmysluplný iba vtedy, ak budú v jej pôsobnosti aj hospodársky rozvoj vrátane politiky zamestnanosti a odborného školstva, špecifické vzdelávanie a daňová politika.
Financovanie chcú nastaviť solidárne s dôrazom na daňovú silu miest a obcí, ktorá sa vypočíta ako súčet výnosov miestnych a podielových daní na obyvateľa. Obce s vyššou daňovou silou by mali prispievať obciam s nižšou ako priemernou daňovou silou.
České príklady
Zaujímavým príkladom fungovania samospráv je susedné Česko. Kým Bratislava má svojho primátora aj župana, v Prahe vykonáva kompetencie hejtmana pražský primátor. Faktom však je, že okolité obce sú súčasťou takzvaného Stredočeského kraja, ktorý tiež má sídlo v Prahe.
V Česku funguje aj iný spôsob voľby primátora a hejtmana. V oboch prípadoch volí „šéfa“ krajské alebo mestské zastupiteľstvo. Na rozdiel od Slovenska tak nebýva zvykom, že by mal primátor či hejtman v zastupiteľstve opozíciu. V Česku funguje okrem miest a obcí aj hybridný formát, takzvaný městyc.
