Preč sú časy, keď sa českej televízii Barrandov mohlo podľa jej majiteľa, ktorý prakticky nezliezol z obrazovky, hovoriť „Televízia Jaromíra Soukupa“. Ako by sa jej mohlo hovoriť v blízkej budúcnosti? Možno vôbec nijako, pretože môže prestať existovať.
„Takýto scenár je, bohužiaľ, reálny,“ pripúšťa terajší vlastník Jan Čermák, ktorý poslal známu televíziu do konkurzu.
V tvári Jana Čermáka je vpísané, že jeho život je seriálom veľkých dobrodružstiev. Jednotlivé diely majú spravidla dobrý koniec, čo podľa jeho vlastného tvrdenia v podstate platí aj o jeho takmer dvojročnom pobyte vo väzení, ktoré ho zmenilo a on o tom otvorene rozpráva.
Dobrý koniec majú väčšinou aj biznisové príbehy, za ktorými Čermák stojí. Ako obchodník s pohľadávkami vstupuje skúsený konkurzný praktik so svojou skupinou S-24 do ekonomicky nezdravých spoločností, následne sa snaží „lazarov“ postaviť na nohy a so ziskom ich pustiť ďalej.
S týmto úmyslom ovládol aj firmu Barrandov televízne štúdio (BTS). Hovoril o jej reorganizácii a stabilizácii a v určitej fáze sa zdalo, že svoje plány splní.
Všetko však nakoniec dopadlo inak. V polovici apríla zamierila televízia z majiteľovej vôle do konkurzu a hrozí jej úplný zánik. „Prevádzka BTS a pokus o jej reorganizáciu už z ekonomického hľadiska nedával zmysel,“ tvrdí biznismen vo veľkom rozhovore pre Forbes.
K súčasnosti a budúcnosti sa dostaneme, ale poďme najskôr na začiatok: váhali ste, kým ste impérium Jaromíra Soukupa prevzali?
Veľmi dlho nie. Primárna otázka, ktorú sme vo februári pred troma rokmi dostali od Českých rádiokomunikácií, znela: „Máme problém, volá sa televízia Barrandov, môžete s tým niečo robiť?“ Ja som v podstate kývol bez váhania. Pohľadávka bola v zaujímavej výške, v nižšom ráde stoviek miliónov českých korún, dávalo to zmysel a my sme si povedali: „Hej, poďme to skúsiť, nemáme čo pokaziť.“
Jaromíra Soukupa ste v tom čase poznali?
Vedel som, samozrejme, kto Jaromír Soukup je, ale osobne som ho nepoznal, hoci si mnoho ľudí myslí opak. Prevzatie televízie bol postupný proces. Trvalo to skoro trištvrte roka, kým sme do spoločnosti vstúpili aj kapitálovo.
V čase hľadania riešenia sme sa s Mírom Soukupom zbližovali. Dohodli sme sa najprv, že spoločnosť Empresa Media budeme držať spoločne 50 na 50, v rámci ďalších postupov sme nakoniec prevzali stopercentnú kontrolu.
Foto Michael Tomeš
Aký na vás Jaromír Soukup urobil dojem?
Kdekoľvek a kedykoľvek som ochotný dosvedčiť, že Mirek je nesmierne pracovitý, inteligentný, veľmi komunikatívny. Že je kontroverznou osobnosťou, to sa na trhu, samozrejme, všeobecne vie, ale myslím, že sme si vytvorili priateľský vzťah.
Ako Soukup niesol, že zmizol z obrazovky? Predtým na nej bol takmer stále, úplne ju ovládol a zvládol komentovať politiku, moderovať talk show, uvádzať kvízy, variť a tak ďalej, bolo to až úsmevné.
Mirek mal, samozrejme, tendenciu pokračovať a koniec koncov aj naša pôvodná dohoda bola taká, že my budeme riešiť finančné vzťahy, pohľadávkové veci, organizáciu a Mirek si aj naďalej povedie programovú skladbu, malo ísť o akési dvojvládie.
Bohužiaľ, ako prax ukázala, nefungovalo to. Dochádzalo medzi nami k prienikom, napríklad vo veciach financovania, a my sa neboli schopní dohodnúť. Až sme si v jednej chvíli povedali: „Poďme to stopnúť.“
Navyše sme chceli ukázať, že skutočne došlo k posunu, k zmene majiteľa, že už to nie je televízia Jaromíra Soukupa. Začali sme prechádzať na vlastnú programovú skladbu a bolo to na jednu stranu negatívne, pretože Mirek mal veľa najmä fanúšičiek a tie sa cítili dotknuto.
Dotknuté fanúšičky? Nebolo dotknuté aj Soukupovo ego?
Minulý čas nie je v tomto prípade správny. Mirek by sa na obrazovku myslím stále rád vrátil. Ja by som mu to aj prial, ale v tomto formáte to nie je možné.
Dali sme sa nejakou cestou, ktorá bola riskantná, pretože sme obratom prišli o Mirkových divákov a začali zložito hľadať nových. Ale podarilo sa. Mirkov potenciál na získavanie ďalších divákov bol podľa mňa už vyčerpaný a nám sa ku všetkému podarilo preklopiť divácku štruktúru smerom k mladšej generácii, čo bolo z biznisového hľadiska rozhodne na prospech.
Takže ste boli so záchranou televízie na dobrej ceste?
Áno, a plán tejto cesty bol v zásade jednoduchý: znížiť náklady, zvýšiť výnosy. Táto jednoduchá rovnica funguje všade stopercentne, ale splniť ju bolo s BTS extrémne ťažké, pretože znižovanie nákladov sa muselo diať naozaj vo veľkom.
Čo si pod tým mám predstaviť?
Začínali sme niekde na mínus 10 až 15 miliónoch korún (státisíce eur, pozn. red.) mesačne, spočiatku to bolo možno ešte viac. Postupne sme to tlačili dole, až sme všetko dotiahli do pozície, že na konci minulého roka sme boli takmer na prevádzkovej nule.
V konkurznom konaní to bol dostatočný výsledok na to, aby sme vôbec mohli ďalej fungovať, ďalší finančný prepad už nebolo možné držať. Cieľ bol dotiahnuť to na hospodárenie s nulou, dokončiť reorganizáciu a od toho sa odpichnúť v ďalšom predajnom procese.
Foto Michael Tomeš
Rádovo áno, ale bojovali sme s tým viac-menej vydarene. Potom však prišla aktuálna situácia týkajúca sa konfliktu s Iránom.
Viem, že veľa ľudí sa pri neúspechu schováva za všeobecnú situáciu, či už je to covid, politické zásahy, alebo podobne, pričom pravda býva zložitejšia. Tu však musím povedať, že kríza spojená s konfliktom na Blízkom východe prišla skokovo, nečakane a bez varovania a trh moje slová potvrdzuje – prepadol sa doslova cez noc.
Do 14 dní od začiatku vojny bol stopnutý nákup reklamy, čo je náš kľúčový produkt. Do toho nám skrachoval hlavný odberateľ v teleshoppingu, to bola tiež tvrdá rana. Zrazu sme mali mesačný prepad rádovo siedmich či ôsmich miliónov korún (státisíce eur, pozn. red.), a keď idete s vyrovnanou nulou a nemáte rezervy, ďalší mesiac už vlastne nemáte na výplaty.
Aj to by sme ešte asi boli schopní zvládnuť, ale najväčší problém bol úplne nejasný výhľad – nevedeli sme, či takto budeme fungovať ďalší mesiac, tri mesiace, rok… V tom momente vo mne naskočila stopka, ku ktorej ma už tlačilo aj okolie.
A poslali ste televíziu do konkurzu.
V polovici apríla som mal ťažký víkend a počas neho som dospel k záveru, že každý deň, ktorým budem predlžovať túto agóniu, je vlastne zlo. Že to nedáva zmysel.
Bolelo toto zistenie?
Insolvencie robíme bežne a občas sa stane, že dobrý úmysel nie je korunovaný vytúženým výsledkom. Percento neúspechu máme relatívne malé, ale riziko tam je vždy a mediálny biznis je ťažký biznis, ako ma napokon vopred všetci varovali, vrátane Jaromíra Soukupa.
Stopka musela prísť – keď vidím plány na máj, sú z pohľadu predaja reklamy ešte nižšie ako za apríl. A to nie sú naše plány, ale plány mediálnych agentúr.
Tá vec, ktorá všetko fatálne ovplyvňuje, sa volá neistota. Každý investor v okamihu, keď prichádza neistota, zastaví výdaj peňazí, aby tvoril rezervy, pretože nevie, ako všetko dopadne.
Otázka na generála po bitke: ľutujete, že ste sa do dobrodružstva s Barrandovom pustili?
Ja som bojovník a bitka ešte neskončila.
Nie je to skôr tak, že bitka konkurzom skončila, ale vojna v súvislosti s BTS trvá?
Súhlasím, to je presnejšie: bitka skončila, vojna nie. Ale môže, samozrejme, za mesiac skončiť aj vojna. Vypneme obrazovky, odpojíme kamery a posledný zhasne. To sa môže reálne stať a koniec koncov k tomu aj moje pôvodné rozhodnutie smerovalo.
Ale či ľutujem, že som do všetkého šiel? To nie. Prinieslo nám to množstvo nových príležitostí, naučilo nás to množstvo nových vecí. Hoci musím priznať aj to, že som stratil na pokuse o záchranu BTS tri roky života a veľmi ma to ľudsky poznačilo.
Aj finančne vás to poznačilo, nie? Prišli ste o desiatky miliónov korún.
Je to tak, ale to je biznis. Riziko v tomto podniku bolo, vedeli sme o ňom dopredu.
Tlačené médiá ako Sedmička alebo Týždeň idú ďalej. Sme s nimi v podstate spokojní a budeme zvažovať ich budúcnosť s ohľadom na vývoj okolo BTS. Nehnuteľnosti boli na Barrandove a v Braníku, pričom 10. decembra 2024 prebehla exekučná dražba oboch a obe sa predali. Nehnuteľnosť na Barrandove si kúpil vlastník celého areálu, spoločnosť Barrandovská studia.
Foto Michael Tomeš
Ktorá patrí miliardárovi Tomášovi Chrenekovi.
A ten nehnuteľnosť prevzal a zaplatil – vyvolávacia cena bola 35 miliónov korún, dražba priniesla 110 miliónov korún (jeden resp. 4,4 miliónov eur).
A Braník?
Vydražilo ho mesto Praha za 649 miliónov korún (27 miliónov eur). Ale, bohužiaľ, hoci nezávislý súd potvrdil, že dražba prebehla v poriadku, prebieha vo veci tejto dražby vyšetrovanie a dodnes nie je rozhodnuté. Mesto Praha si však predmetné nehnuteľnosti prevzalo a už na nich hospodári.
Súd teda môže všetko ešte zvrátiť?
Nie som právnik, ale dražba je špeciálny spôsob nadobudnutia a podľa nášho názoru v tejto chvíli už neexistujú zákonné prostriedky, ktoré by mohli tento proces zvrátiť.
Naspäť k televízii. Aký bude jej osud? Máte tri kanály, takže ich budete osekávať? Budete prepúšťať zamestnancov?
Teraz počítame, či a v akom režime – ak vôbec – sme schopní ďalej fungovať. Budeme to preberať s konkurzným správcom a teraz prebiehajú rokovania o prípadnom vstupe nejakého partnera. Za súčasnej finančnej situácie nám fungovanie BTS nedáva zmysel. Áno, môžeme znížiť počet zamestnancov zo 60 napríklad na 40, ale to nehrá zásadnú úlohu.
Vážne hrozí, že televíziu definitívne vypnete?
Je to jedna z možností a v krátkom časovom období o nej musí rozhodnúť konkurzný správca. Aby som bol úplne presný, správca môže vypnúť vedľajšie kanály Barrandov Krimi a Barrandov kino.
Prípadné vypnutie hlavného kanála, ktorého licenciu držíme my, záleží na nás, ale prevádzkovať jeden kanál sa ekonomicky neoplatí, takže buď pôjdu všetky, alebo žiadny.
Jediná záchrana spočíva vo vstupe ďalšieho investora?
Žiadne iné riešenie na záchranu nevidím.
Aká je nádej, že to vyjde?
Obligátne povedané, nádej vždy umiera posledná. Ale ja myslím, že to nie je slepá viera. Prebiehajú rokovania, viac teraz naozaj komentovať nemôžem.
Ako sa na celú situáciu pozerajú veritelia?
Bolo to riziko, o ktorom od začiatku vedeli. Bol to pokus, ako zachrániť aj ich peniaze. So všetkými sa teraz snažíme hovoriť, vysvetľovať im to.
Miliardový dlh ste nenasekali vy, ale analyzovali ste si, ako k nemu mohlo dôjsť?
Televízia Barrandov mala jednu dobu viac ako 10-percentný podiel na českom trhu, bola zhruba na vtedajšej úrovni Primy, čiže mala veľmi silnú pozíciu. Z tejto pozície bola predaná najprv Číňanom, čo sa nepodarilo, vrátilo sa to a na spätný proces boli vyčerpané všetky finančné rezervy, ktoré boli.
Foto Michael Tomeš
A už nikto neurobil opatrenia, aby boli náklady prispôsobené výnosom. Televízia išla akosi zo zotrvačnosti ďalej tak, ako boli všetci zvyknutí: míňali sa peniaze, nikto nič neriešil, len sa kosili a kosili dlhy.
Vlastne také lietadlo.
Presne tak. Ale určite je fér povedať, že Mirek Soukup do televízie – čo bola jeho srdcovka, na ktorú stavil a veril jej – sypal vlastné peniaze, a to celkom dosť. Pozor, rozhodne to od neho nebol tunel, nebol to nepoctivý zámer.
Keď už sme pri nepoctivom zámere…
Á, tomu sa hovorí nabehnúť si na kopiju! Viem, kam mierite.
Mierim k tomu, že vaše kroky môžu vyzerať aj ako účelové vyvádzanie majetku a vytvorenie novej firmy očistenej od miliardového dlhu.
Nepopieram, môže to tak pôsobiť. Ale žiadny majetok sme odtiaľto nevyviedli a ani nepreviedli. Ani licenciu, ani hmotný majetok, jednoducho nič. Naopak sme do televízie peniaze vkladali formou úverového financovania.
Nevyviedli ste licenciu? Vaša skupina vlastní licenciu na hlavný vysielací kanál, ako ste sám pred pár minútami potvrdili.
To je pravda, ale vlastníme ju preto, že v čase, keď končila licencia na hlavný kanál televízie Barrandov, bola pre ňu táto licencia neobnoviteľná.
Prečo?
Z dvoch dôvodov. Licencia končila tuším v máji minulého roka a na jej predĺženie máte dva zásadné zákonné predpoklady.
Jednak o ňu musí byť požiadané o niekoľko mesiacov vopred, čo sa prešvihlo, my sme v spoločnosti vtedy ešte neboli. A druhá vec: aby ste si požiadali o novú licenciu, nesmiete byť v konkurznom konaní a BTS v ňom bola.
Stav bol teda taký, že televízia nemohla obnoviť licenciu a nemohla mať novú. Za tejto situácie sme urobili najjednoduchšie riešenie: požiadali sme o licenciu pre oddelený subjekt, to bol vtedy spojenecký fond IFIS, ktorý po ovládnutí Empresy prevzal väčšinu kľúčových pohľadávok od financujúcich bánk.
Licencia teda nebola vyvedená. Jednoducho skončila a my sme našli spôsob, ako so značnými nákladmi získať inú. Dnes na tejto licencii beží hlavný kanál Barrandova a my za ňu platíme Českým rádiokomunikáciám, takže je to pre nás finančná záťaž.
Navyše, ako som už povedal: prevádzkovať jeden kanál – bez dvoch ďalších, ktorých osud má v rukách konkurzný správca – nedáva ekonomicky zmysel.
V akom časovom horizonte bude jasné, či sa televízia vypne, alebo sa nájde investor a vďaka tomu bude pokračovať ďalej?
Rádovo do mesiaca a potom bude zrejmé, či bude správca predávať fungujúci podnik, teda bežiacu televíziu, čo je, samozrejme, výhodnejšie aj pre veriteľov, alebo – ak k tomu môže dôjsť rôznou formou – predá zvyškový podnik.
To je budúcnosť, ale ak sme rozhovor začali minulosťou, skúsme s ňou aj skončiť. Tentokrát sa však minulosť netýka Barrandova, ale vás: vy nijako netajíte, že ste boli vo väzení.
Ako mladý a blbý 27-ročný chlapec som nakúpil tovar od tuzemskej spoločnosti, predal ho obchodníkom v Nemecku a tí mi nezaplatili, peniaze som nikdy nedostal. Požičal som si, aby som dlh v ráde vyšších jednotiek miliónov korún vyrovnal, bohužiaľ, už bolo neskoro.
Dopustil som sa podvodu v nepriamom úmysle – mal som predpokladať, že môžem nedostať zaplatené. Škoda nikde nevznikla, tú som uhradil, napriek tomu som bol odsúdený. Urobil som chybu, ale nejaký som čas to bral tak, že na mne bola spáchaná nespravodlivosť. Potom som si to v hlave zrovnal, mám to vyriešené aj sám so sebou.
Túto skúsenosť však naozaj nikomu neprajem, preto tiež v rámci našich interných a profesijných vecí nie som priaznivcom trestných oznámení, trestných riešení. Sú to nezvratné veci, ktoré vás poškodia.
Ako dlho ste trest v hlave odmietali?
Pár rokov to trvalo. Teraz sa na to pozerám tak, že je to snáď taoistický prístup, alebo ako to nazvať: jednoducho to tak malo byť, možno ma to uchránilo pred niečím oveľa horším. Všetko má svoj dôvod. A vlastne mi to nič nezobralo, samozrejme, okrem dvoch rokov života, ale ja som ich využil, vo väzení som na sebe makal.
Hovoríte, že vám to nič nezobralo, ja to otočím: čo vám to dalo?
Iný prístup k životu. Fakt. Naučil som sa na veci pozerať inak, naučil som sa na seba pozerať inak. Vo väzení som trest neprijal, ale keď som sa následne so všetkým vyrovnal a zmieril, vlastne sa mi uľavilo.
Autor článku je Filip Saiver, Forbes.cz
