Fronésis patrí medzi veľké zabudnuté pojmy modernity. Táto grécka cnosť, po stáročia nesprávne vykladaná a redukovaná na bojazlivú opatrnosť, by pritom mohla od základov zmeniť náš vzťah k riziku a neistote. Esejistka Catherine Van Offelen vysvetľuje, prečo sme k nej stratili cestu.
Človek kráča životom poslepiačky. Vždy to tak bolo a naša doba nie je výnimkou, no s tým rozdielom, že k nášmu tápaniu pridáva čosi špecifické: záplavu hlasov, receptov a sľubov, ktoré hmlu nerozptyľujú, ale ju, naopak, zahusťujú.
Aj v tomto labyrinte sa však črtá Ariadnina niť. „Gréci možno dali odpoveď už pred 2 500 rokmi. Fronésis: toto nejasné slovo je dnes úplne neznáme, azda s výnimkou niekoľkých helenistov. […] A predsa práve ono utváralo grécke myslenie,“ konštatuje Catherine Van Offelen v knihe Risquer la prudence. Une pratique de la sagesse antique (Riskovať opatrnosť. Prax antickej múdrosti), ktorá vlani vyšla v renomovanom vydavateľstve Gallimard.
Francúzsko-belgická esejistka objavila fronésis, lebo jej niečo chýbalo. Na úvodných stranách svojej knihy píše, že počas dospievania prešla hlbokým existenciálnym nepokojom. Akým smerom viesť svoj život, k akej morálke sa prikloniť? Chýbal jej vnútorný dirigent a tieseň sa iba zhoršovala.
Kľúč objavila na univerzite v Belgicku, na prednáške rétoriky. „Stačilo jediné slovo a všetko sa rozjasnilo.“ Odvtedy jej fronésis slúži ako večernica. Smer je daný a ak niekedy kráča kľukato, kurz má jasný.
Fronésis je grécky pojem, ktorý sa neobratne prekladá ako opatrnosť. V skutočnosti označuje „cit pre konanie, umenie prispôsobiť sa okolnostiam, bystrosť človeka, ktorý v pološere reality rozozná správnu cestu“. Táto cnosť nemá nič spoločné so salónnou múdrosťou, je to princíp rozhodovania a konania. Zmieruje to, čo sme si zvykli stavať proti sebe: dôslednosť a pružnosť, prefíkanosť a morálku, rozum a emócie. Keď sa tieto schopnosti spoja, človek dokáže robiť čo najlepšie rozhodnutia napriek neistote.
Práve to je pozvanie, ktoré nám Catherine Van Offelen adresuje: spojiť opatrnosť s odvahou.
Sylvain Tesson
Catherine Van Offelen vysvetľuje, že s modernitou, a najmä po otrasoch v 20. storočí, nadobudla opatrnosť prevažne obmedzujúci význam, hraničiaci s prehnanou preventívnosťou.