„Vždy som veľa čítala, no a stredovek – to sú rozprávky, je to svet rytierov, princezien a kráľov,“ hovorí historička Daniela Dvořáková. Tento svet však bol mimoriadne surový a krutý, a to nielen vo vzťahu k ženám.
Stretávame sa v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied, kam Daniela Dvořáková chodila už počas štúdia na vysokej škole vypomáhať „stredovekárom“ ako pomocná vedecká sila. Dnes je jednou z najerudovanejších slovenských odborníčok na neskorý stredovek, jej špecializáciou je 15. storočie a obdobie panovníka Žigmunda Luxemburského.
„Život človeka v stredoveku veľmi závisel od toho, kým ste sa narodili. Bola to prísne hierarchická a silne patriarchálna spoločnosť,“ hovorí na úvod nášho rozhovoru. Stredovek bol podľa nej typický svojou krutosťou, či už voči zvieratám, ale aj deťom a ženám, ktoré muži nepovažovali za seberovné. V tomto svete muži robili všetky rozhodnutia a často aj hrubým násilím „vychovávali“ svoje manželky.
Muži ovládali celú spoločnosť, všetko určovali oni. … Myslím si, že (dnes) takéto názory šíria predovšetkým muži či chlapci, ktorí trpia tým, že im ženy vo všetkom šliapu na päty.
„Žena pre nich v podstate mala cenu len dovtedy, kým mohla rodiť deti,“ vysvetľuje Daniela Dvořáková.
Daniela Dvořáková. Foto: archív DD
Šokujúci je z dnešného pohľadu aj postoj stredovekej spoločnosti voči starším ženám. „Ženské telo bolo podľa nich vo veľkej nerovnováhe, počas menštruácie sa samo od seba zbavovalo ‚jedu‘, ktoré produkovalo. No a vo chvíli, keď žena v istom veku prestala menštruovať, považovali ich za ‚jedovaté‘… Bolo to šialené.“
