Stefano Liberti napísal bestseller Vládci jedla o tom, ako sa produkuje jedlo, ktoré končí na našich tanieroch. Po jej prečítaní sa vám bude ťažšie priať „dobrá chuť“.
Ako sa naozaj produkuje bravčové mäso, z ktorého sú naše rezne? Kde sa pestujú rajčiny, ktoré si dávate k chlebíku z lokálnej pekárne? Sú zo Slovenska? Alebo z Izraela?
Na lacných potravinách, ktoré nám na stôl prinášajú nekvalitu, bohatnú svetové korporácie. Tie pestujú potraviny vzdialené tisícky kilometrov od konzumentov a za podmienok, ktoré nemajú nič spoločné s etikou.
Hoci kvôli svojej knihe Vládci jedla spisovateľ Stefano Liberti precestoval viacero krajín po celom svete, všetko začalo v lokálnom supermarkete, kde denne nakupuje svoje potraviny. „Jedného dňa som išiel do supermarketu a uvedomil som si, že o potravinách, ktoré kupujem, vlastne neviem nič. Nevedel som, odkiaľ pochádzajú, akými procesmi prešli, čo všetko sa s nimi dialo predtým, než sa dostali do regálu,“ spomína Liberti.
Získal silný pocit, že o svojom jedle potrebuje viac informácií. Napísal projekt, získal podporu nadácie a začal cestovať. Postupne si uvedomil, že jedlo je viac ako potrava. Jedlo je téma. Ekonomická. Aj geopolitická. Je v centre záujmov obrovských spoločností, ktoré na ňom zarábajú miliardy.
Uvedomil si, že jedlo je stredobodom našich životov nielen preto, že všetci jeme, ale aj preto, že za jeho výrobou a komercializáciou stoja veľké záujmy. A okrem knihy, ktorá vyšla vo vydavateľstve Absynt ich odhaľuje aj v rozhovore pre Forbes.
Kvôli tejto knihe ste veľa cestovali. Ktorá z ciest najviac zmenila váš pohľad na globálny potravinový systém?
To je dobrá otázka. Neviem, či existuje jedno miesto. Možno Čína ma zasiahla najviac, z viacerých dôvodov.
Keď som išiel do odľahlej oblasti na západe Číny, uvedomil som si, že tam pestujú paradajky pre Taliansko. Tí ľudia ich predtým nepestovali, no zrazu ich vyrábali pre nás. Produkciu pre nás sme presunuli na vzdialené miesto. To bolo zvláštne.
Ešte zvláštnejšie bolo, že som si myslel, že bude veľmi ťažké pracovať v Číne, dostať sa do veľkých podnikov a mať k nim prístup. No napokon, najmä v prípade dodávateľského reťazca bravčového mäsa, to bolo prekvapivo jednoduché. Mohol som vidieť sklady, veľkochovy, bitúnky. To na Západe nie je jednoduché. V Číne mi otvorili dvere.
Boli teda veľmi otvorení?
