Martin Májovský prichádza rázným krokom a v maskáčoch. Nie sme však na vojenskom cvičení, ale v Ústrednej vojenskej nemocnici v Prahe. Tento odev si berie len niekoľkokrát do roka pri zvláštnych príležitostiach. Rozhovor a fotenie pre Forbes, ktorý Májovského vybral do tohtoročného výberu top mladých lekárov Česka, je jednou z nich.
Je docentom neurochirurgie a zástupcom prednostu pre výučbu na neurochirurgickej a neuroonkologickej klinike 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej a Ústrednej vojenskej nemocnice. Špecializuje sa najmä na zložité operácie mozgových nádorov, ako vojenský lekár však musí ovládať celý odbor s vedomím, že môže byť kedykoľvek nasadený na vojenské misie.
Ako vojak z povolania, s hodnosťou podplukovník, hľadá využitie umelej inteligencie aj v špecifických podmienkach Armády Českej republiky s ohľadom na možné nasadenie v operáciách.
Jeho výskum prebieha v úzkej spolupráci s odborníkmi z iných odborov z Českého vysokého učenia technického v Prahe a Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe. Je tiež autorom alebo spoluautorom odborných článkov s takmer tisíckou citácií. Vo využití umelej inteligencie v zdravotníctve vidí veľkú budúcnosť.
„Je to otázka pár rokov, keď úplne rutinne bude mladý doktor na urgentnom príjme v nemocnici používať certifikovaný zdravotnícky prostriedok s AI,“ hovorí a v rozhovore vysvetľuje, prečo je podľa neho vojenská medicína ideálnym prostredím na implementáciu umelej inteligencie a čo jej rozvoj najviac brzdí.
Tu v ÚVN je asi stovka lekárov, ktorí sú zároveň vojaci z povolania. Ako to vzniklo u vás, prečo ste vojak?
Inšpirovala ma rodina, môj dedko aj otec boli vojenskí lekári. Dedko bol dokonca profesorom na vojenskej lekárskej akadémii, takže som k tomu mal vždy blízko. A keď som sa rozhodol, že chcem robiť neurochirurgiu, tak som ju chcel robiť tu. Vtedajší šéf, profesor Beneš, mi povedal, že je možnosť nastúpiť ako vojak, a ja som po tej možnosti hneď siahol.
Boli ste niekedy nasadený v zahraničí v rámci armády?
Zatiaľ nikde, pretože neurochirurg je podľa pravidiel NATO zaradený na najvyšší stupeň vojenskej nemocnice, takzvanú Rolu štyri. Rola jedna je tím praktického lekára so sestrou. Rola dva je malý chirurgický tím, niečo ako v seriáli M.A.S.H. Rola tri už je viac špecialistov.
A Rola štyri je naozaj veľká nemocnica mimo oblasti bojov, kde je aj neurochirurg. Česká republika nikdy v histórii nevyslala do zahraničia nemocnicu tohto typu, hoci sme na to pripravení. Hlavný dôvod, prečo armáda má vlastných lekárov, je ten, aby ich mohla v prípade potreby nasadiť.
Cítite v kontexte bezpečnostnej situácie v Európe vyšší tlak, záujem o vojenskú medicínu?
Je to cítiť veľmi silno. Je veľký tlak na to, získať čo najviac informácií od Ukrajincov a zistiť, ako vyzerá vojenská medicína dvadsiateho prvého storočia. Pretože odborná literatúra, ktorá je dostupná, pochádza z veľkých asymetrických konfliktov najmä Spojených štátov na Blízkom východe – Afganistan, Irak – a je to teritoriálne aj charakterom bojov niečo úplne iné než vojna na Ukrajine.
Tam ide o plnohodnotnú konvenčnú vojnu. V Afganistane najčastejšie zranenia spôsobovali nástražné výbušné systémy. Na Ukrajine sú to projektilové zranenia, konvenčné delostrelectvo a drony. Snažíme sa to zachytiť a pochopiť.
