Majiteľom portfólií tuhne krv v žilách. Dúfajú, že bizarný zákon, ktorý zdaňuje „papierové“ zisky, neschvália.
História potvrdzuje, že hranica medzi absurdnosťou a ekonomickou nutnosťou je veľmi tenká a vždy závisí od dobového kontextu. Zavedenie dane z brady, moču, okien, zo soli či z klobúkov je toho jasným príkladom.
V súčasnosti sa laboratóriom pre jeden z najkontroverznejších ekonomických experimentov v modernej histórii Európy stalo Holandsko. Nad tým, čo sa rozhodli schváliť miestni zákonodarcovia, sa človeku zastaví rozum. Poslanci totiž dláždia cestu k zavedeniu novej dane, ktorá môže zásadne zmeniť spôsob, akým ľudia uvažujú o majetku a jeho zhodnocovaní.
Ide o zdanenie nerealizovaných ziskov. V praxi by to znamenalo, že ak napríklad investor vlastní aktíva, ktorých trhová cena stúpne, štát by od neho žiadal úhradu dane z tohto nárastu. Zarážajúca je aj sadzba, ktorá predstavuje neuveriteľných 36 percent.
Hlavné úskalie legislatívnych zmien predstavuje fakt, že hoci majetok investora má „na papieri“ vyššiu hodnotu, zatiaľ ho nepredal. V rukách teda nemá žiadnu hotovosť. Napriek tomu by musel nájsť prostriedky na zaplatenie dane z teoretického zisku.
