Uprostred rozhovoru zazvoní profesorovi a prednostovi gynekológie v ružinovskej fakultnej nemocnici Jozefovi Záhumenskému telefón. Z druhej strany linky sa ozýva hlas, že na pôrodnej sále má rodička silnejšie krvácanie. Ospravedlní sa a odchádza kolegyni lekárke v službe na pomoc.
Nakoniec sa ukazuje, že situácia nie je taká vážna, ako sa na prvý pohľad zdá. Lekárka sa len potrebuje uistiť o najsprávnejšom postupe. Táto udalosť, ktorá sa udiala počas rozhovoru, však pekne ilustruje situáciu v pôrodníctve.
„Ako šéf pôrodnice som stále na telefóne a som pripravený kedykoľvek kolegov podporiť, keď sa na mňa obrátia. Kolegovia tým majú istotu, že sa svojou odbornou autoritou zaručím za ich postup a čiastočne tak u nich odpadajú obavy z forenzných následkov,“ povedal po návrate, keď sme pokračovali v rozhovore.
Vysvetľuje, že pôrodníctvo je príliš pretkané strachom a málo sa o tom hovorí. „Na jednej strane je strach rodičiek, ale na druhej strane tiež strach profesionálov z následkov, ak vzniknú komplikácie,“ opisuje situáciu.
„O obavách rodičiek z pôrodu vieme už dlho. Už v roku 1944 definoval (britský gynekológ) pán Read takzvaný bludný kruh: strach – adrenalín – napätie – bolesť – strach. Čím väčšie má žena obavy pred pôrodom, tým má vyššie hladiny adrenalínu, ktorý paradoxne pôrod brzdí, ale zvyšuje citlivosť na bolesti,“ tvrdí profesor.
Ako ďalej vysvetľuje, strach rodičiek pramení z neznámeho prostredia a bolesti. Samozrejme, úlohu zohrávajú aj obavy o zdravie novorodenca aj matky samotnej. Zdrojom obáv zdravotníkov sú zasa podľa profesora Záhumenského žaloby a mediálny lynč, ktorý sa často spustí pri pôrodníckej tragédii.
„Často sa na konferenciách prezentujú situácie, keď Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v lepšom prípade, alebo polícia a súdy v horšom prípade postihujú lekárov za negatívne výsledky ich práce, ktorým sa, žiaľ, nedá vždy vyhnúť. Samozrejme, každý z nás sa bojí aj osobných útokov a urážok v médiách a na sociálnych sieťach, ktoré sa vždy začnú hromadiť, keď sa zverejňujú prípady z nemocníc. Ako znalec však musím jednoznačne povedať, že všetky medializované pôrodnícke prípady prebehli inak, než to bolo zverejnené v médiách,“ hovorí.
Tento strach potom podľa profesora Záhumenského vedie k „defenzívnej a rutinérskej medicíne“, keď lekári radšej volia postupy s cieľom chrániť sa pred žalobami, a nie preto, že sú tieto postupy pre pacienta prospešné. To potom vedie k tomu, že niektoré nemocnice majú naozaj tristné výsledky vedenia pôrodov s neakceptovateľným počtom operačných pôrodov.
Ponúka však aj východisko, ako tento strach na jednej aj druhej strane odbúrať a vrátiť na sály dôveru, aby bolo pôrodníctvo ešte viac bezpečné a zároveň rešpektujúce.
Po viac ako dekáde úspešného pôsobenia v Česku sa profesor Jozef Záhumenský vrátil na Slovensko a dnes vedie gynekologicko-pôrodnícku kliniku v bratislavskom Ružinove. Ako zástanca modernej medicíny otvorene kritizuje zastarané rutiny a upozorňuje na to, že na Slovensku nemáme poriadne dáta o kvalite práce nemocníc.
Rozprávali sme sa o tom, čo je jednoznačne najsilnejším ukazovateľom kvality práce pôrodnice, prečo sa vykonáva toľko nadbytočných cisárskych rezov, či na sálach chýba rešpekt, ale aj o tom, aké fascinujúce operácie dnes už lekári dokážu robiť priamo v maternici a ako sa posúva hranica záchrany extrémne predčasne narodených detí.
