Neznie to veselo, keď rektor pražskej ČVUT Michal Pěchouček hovorí o umelej inteligencii a rizikách, ktoré s jej rozvojom prichádzajú. A to je pritom „supertechnooptimista“, ako o sebe kybernetik a úspešný startupista, ktorý prepája svet vedy i biznisu, zdôrazňuje.
Pravdou je, že umelá inteligencia už počas extrémne krátkeho času zásadne zmenila spoločnosť. Tempo jej vývoja navyše ďalej zrýchľuje. Čo bolo pred rokom science fiction, je dnes ľahko dostupné v mobile. Správy o tom, že si AI agenti najímajú ľudí na prácu, ktorú zatiaľ sami nezvládnu, by prednedávnom zneli ako výplod fantázie. Dnes je to realita.
Ako o umelej inteligencii premýšľa nový rektor ČVUT a špičkový odborník na túto oblasť Michal Pěchouček? Koho môže ohroziť, kam by ju on sám nikdy nepustil a čo je kľúčovým receptom pre ľudstvo? Prinášame jeho pohľad, o ktorom prehovoril v titulnom rozhovore decembrového vydania časopisu Forbes.
Kde vidíte problematické stránky umelej inteligencie?
Mám veľké obavy, že technologická elita podceňuje hrozby nekontrolovaného nasadzovania umelej inteligencie. Výrazne viac by sa malo investovať do vedeckého výskumu chápania hrozieb AI. Chcem, aby podobne, ako máme vedecky podložené, aké potraviny sa môžu predávať a neublížia nám, bolo vedecky podložené, že je bezpečná AI.
Chcem vedieť, že je bezpečné, keď je moje dieťa na sociálnej sieti, ktorá je riadená algoritmom. Že neuletí do bulímie. Alebo že algoritmy zabránia tomu, aby dieťa v depresii prehovorilo chatbota, nech mu poradí, akým spôsobom si vziať život. Tieto záruky však neexistujú. Spoločnosť nechala vývoj na voľnobeh, dala sa „ukecať“ technooligarchiou primárne v USA, že sa to nemusí riešiť. Ale to je predsa absurdné. To ma desí. A desí ma, že je, bohužiaľ, málo vedcov, ktorí sa tým zaoberajú.
