Takmer dekádu pracovala v špičkových vedeckých inštitúciách v Spojených štátoch. Bioinformatička Monika Čechová sa na univerzite v kalifornskom meste Santa Cruz podieľala na rozlúštení chromozómu Y. Vo svojej kariére mohla na univerzite pokračovať aj ďalej, namiesto toho sa však pred rokom rozhodla vrátiť do Česka. Vede sa tak naďalej venuje na svojej alma mater – Masarykovej univerzite v Brne.
Jej cesta ilustruje príbeh mnohých českých vedcov, ktorí sa vracajú do domácich inštitúcií. „Vrátila som sa, pretože verím v potenciál českej vedy a viem, že sú tu veľmi dobré možnosti výskumu. Samozrejme, chcela som byť aj bližšie k rodine,“ vysvetľuje Čechová, ktorá dnes na Fakulte informatiky Masarykovej univerzity v Brne vedie vlastnú vedeckú skupinu.
„V USA sa kládol obrovský dôraz na motiváciu študentov. Profesori pokojne venovali celú hodinu tomu, aby vysvetlili, prečo je pre nás daný predmet dôležitý. Možno nie teraz, ale o niekoľko rokov, vysvetľovali nám tiež, aké dvere sa nám otvoria, keď sa v ňom staneme expertmi. V Česku sme pri mnohých veciach ani netušili, prečo sa ich vlastne učíme,“ opisuje jeden z najväčších rozdielov, s ktorými sa stretla, keď kedysi začínala doktorandské štúdium za oceánom.
archív respondentky
V rozhovore pre český Forbes vysvetľuje, prečo by podľa nej mal každý poznať svoju DNA, čo tomu zatiaľ bráni a ako jej výskum ovplyvňuje rozmach umelej inteligencie a nových technológií.
Aký bol pre vás návrat do českého vedeckého prostredia po 10 rokoch?
