Slovenský vedec Slavomír Nemšák sa pred rokmi rozhodol, že chce robiť experimenty na najvyššej úrovni. Dnes stojí za vynálezmi, ktoré slávne Lawrence Berkeley National Laboratory posúvajú do nových dimenzií – od mikroskopie atómov až po výskum materiálov, ktoré môžu formovať budúcnosť energetiky aj medicíny.
Z kopca nad univerzitou v Berkeley je výhľad na panorámu San Francisca, ale aj na laboratórium, ktoré navždy zmenilo svet. Lawrence Berkeley National Laboratory je miesto, kde sa začala éra urýchľovačov, boli položené základy moderného nukleárneho výskumu a zrodili sa tu aj technológie, ktoré viedli až k atómovej bombe.
O desaťročia neskôr tu vznikajú úplne iné príbehy: nie o deštrukcii, ale o hľadaní čistejšej energie, nových materiálov a vede na hranici možného. A práve na tomto mieste sme sa stretli so Slavomírom Nemšákom, jedným z mála Slovákov, ktorí sa dokázali presadiť na vedeckom olympe.
Rozhovor vznikal v centre diania, v areáli budovy s akcelerátorom, ktorý beží nepretržite celé mesiace, ale aj na miestach, kde sa v minulosti nakrúcali scény filmu Oppenheimer. Slavo tu pôsobí už vyše dekády a vedie experimenty, ktoré dnes inšpirujú laboratóriá v Španielsku, Nemecku či Švédsku. „Keď už zostávam vo vede, ktorá nie je práve najlukratívnejšia, chcel som ju robiť na čo najvyššej úrovni,“ hovorí.
Tento kompromis ho priviedol na miesto, kde elektróny krúžia takmer rýchlosťou svetla a kde vedci z celého sveta využívajú extrémne podmienky, aby z materiálov „vydolovali“ odpovede, ktoré bežné laboratóriá nikdy nezískajú.
Keď začne rozprávať svoj príbeh, ktorý ho doviedol až sem, nie je to lineárna kariérna špirála, ale séria vnútorných premien. Začínal v Prahe a pokračoval troma rokmi v Japonsku, kde – ako s úsmevom hovorí – „prvýkrát pričuchol k spektroskopii a úplne ma to očarilo“. Ázia bola preňho nielen vedeckou zastávkou, ale aj mentálnym testom.
„Musel som dospieť, naučiť sa žiť v úplne inej kultúre. A to ma priviedlo k myšlienke, že ak chcem robiť vedu naplno, potrebujem skúsiť aj USA, konkrétne West Coast.“
Jeho cesta sa však nezačala v laboratóriu, ale ešte doma, pri televíznej relácii Okná vesmíru dokorán. Ako dieťa fascinovane sledoval Jiřího Grygara, ktorý vysvetľoval galaxie a fyziku spôsobom, akému rozumel aj školák. „Astronómia bola prvá veľká láska,“ priznáva.
Druhá prišla cez rodinu. Otec, vyštudovaný elektroinžinier, mu ukázal, že svet sa dá nielen chápať, ale aj postaviť. Vysvetľoval mu, ako fungujú prístroje, a bez toho, aby to tušil, pripravoval syna na budúcnosť, v ktorej bude spájať fyziku, chémiu a inžinierstvo do jedného celku.
Počas rozhovoru sedíme na mieste, kde sa kedysi vymýšľala jadrová budúcnosť, no dnes sa tu hľadajú riešenia pre tú energetickú. A práve týmto kontrastom – históriou, ktorá bola ťaživá, a vedou, ktorá je dnes emancipovaná a otvorená spolupráci – sa začína náš rozhovor so Slavom Nemšákom, slovenským vedcom, ktorý vytvoril unikátny experiment využívaný po celom svete.
