Samozrejme, nie je to šprint. Je to pomalý, premyslený a usilovný postup vpred. Pavel Smažík už takmer desaťročie stavia na nohy firmu, ktorá má takmer 130-ročnú históriu. A trpezlivosť sa evidentne vypláca.
Herbadent každoročne na tržbách rastie o desiatky miliónov, pridáva nové produkty a cieli na nových zákazníkov. Teda aj do Číny.
Pavel Smažík je skrz-naskrz biznismen. Pôvodne to však malo byť inak. Plánoval kariéru v čeľustnej chirurgii. Vyštudoval stomatológiu, ale keď na fakulte finišoval, prišli 90. roky a Československo sa otvorilo svetu.
A takisto svetu obchodu, čo platilo aj pre zubárov, ktorí boli dovtedy zamknutí za takzvanou železnou oponou. Tá okrem iného znemožňovala prístup k moderným západným technológiám a produktom.
Pavel Smažík to pochopil veľmi rýchlo a stomatológov začal zásobovať potrebným vybavením, z čoho sa neskôr vyvinula jeho firma nazvaná Dentamed. Firme sa darilo a zo Smažíka, ktorý ju v roku 2006 predal nadnárodnej korporácii, urobila multimilionára, ktorý by mohol odísť do pracovného dôchodku. To sa však nestalo.
Smažík totiž Dentamed ešte 10 rokov riadil, hoci s pribúdajúcimi rokmi svoju aktivitu v tomto smere utlmil. Na obzore bola navyše ďalšia výzva: Herbadent. Firma, o ktorej počul už ako študent z úst svojich profesorov na fakulte: „Keď má pacient zápal ďasien, poučte ho o správnej hygiene a pošlite ho po Herbadent do lekárne.“
Stretnutie s históriou
Teraz sa z roku 1986 posunieme do roku 2010. Vtedy sa Pavel Smažík dozvedel, že Herbadent, firma založená v roku 1897 a od tej doby stále sídliaca na rovnakej adrese v dome na pražskom Smíchove, hľadá nových majiteľov. Hlavným lákadlom bol priam kúzelný pivničný priestor plný sudov s takzvanými medicinálnymi vínami. Herbadent vtedy kúpili Smažíkovi priatelia.
Biznis s novými majiteľmi nejaký čas rástol, ale v určitom momente sa prestal posúvať. „Bolo to v čase, keď som vystupoval z Dentamedu, a tak som povedal, že im to pomôžem zlomiť. Zadarmo a lepšie než platení manažéri, ktorí to robili draho a bez vízie,“ spomína Smažík.
Herbadentu sa začalo dariť a on si firmu zamiloval. Tak veľmi, že odkúpil jej tretinu. Lenže zvyšní vlastníci čoskoro navrhli úplný exit. Medzi záujemcami bol aj Leros zo skupiny Kofola Jannisa Samarasa. „K Herbadentu som však vtedy cítil veľa emócií a v hlave som si nosil plány, ako ho posuniem ešte ďalej,“ hovorí Smažík.
Oproti Lerosu mal ako spolumajiteľ vo vrecku jeden tromf: predkupné právo podielu svojich spoločníkov. A rozhodol sa ho využiť. „Nakoniec som to kúpil celé v brutálnej naivite, aké ľahké a rýchle bude Herbadent dostať do formy,“ vysvetľuje. A cena?
