Je to aj o rope, hovorí americký prezident. Napriek tomu, že jeho poradcovia hovoria najmä o boji proti drogám, Donald Trump sa neostýcha poukázať na to, že za americkou intervenciou vo Venezuele vidí aj finančnú stránku.
V rámci kampane za „navrátenie veľkosti Ameriky“ sa tak rozhodol vrátiť do čias, keď Spojené štáty kvôli ochrane svojich ekonomických záujmov zvrhávali jednu latinskoamerickú vládu za druhou. Tieto časy v mnohom pripomína dnešná situácia – Donald Trump totiž hlása, že v rámci okupácie Venezuely dostanú ropné spoločnosti priestor sa realizovať, čo má pre Američanov znížiť cenu suroviny.
Navyše namiesto prerokovania vojenskej akcie s Kongresom prezradil, že o nej ešte pred jej uskutočnením radšej informoval priamo ropné spoločnosti. Prepojenie vlády Spojených štátov a amerických podnikov však nie je nijako šokujúce.
Zo 41 úspešných zvrhnutí vlád, ktoré v Latinskej Amerike podľa Harvardovej univerzity Spojené štáty medzi rokmi 1898 a 1994 zapríčinili alebo aspoň podporili, stáli za viacerými veľké firmy a finančné záujmy štátu. Toto sú tie najzaujímavejšie z nich.
Nikaragua (1909 – 1933)
Foto Wikimedia Commons / Los Angeles Herald / California Digital Newspaper Collection / http://cdnc.ucr.edu/cgi-bin/cdnc?a=d&d=LAH19091221.2.6&srpos=&dliv=none&e=——-en–20–1–txt-txIN——-) / Public Domain (https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=47397383)
Aj za jedným z najdlhšie trvajúcich konfliktov v histórii Spojených štátov, takzvanými banánovými vojnami, stál záujem o ochranu podnikania. Viac než tri desaťročia trvajúca séria vojen, intervencií a okupácií zasiahla aj štát Nikaragua.
