Z desiatich najväčších „ropných rezervistov“ sú všetci v intenzívnom kontakte s USA. Či už v dobrom, alebo v zlom. A Venezuela, nad ktorou USA oznámili prevzatie kontroly, je v rebríčku na prvom mieste.
Za všetkým hľadajte drogy, vysvetľujú Spojené štáty svoju nedávnu operáciu vo Venezuele, prostredníctvom ktorej zvrhli režim prezidenta Nicolása Madura a spolu s jeho manželkou ho odviezli do USA. Americký prezident Donald Trump označil Madurov režim za „narkoteroristický“ a pripísal mu vinu za dovážanie omamných látok do USA. Oznámil tiež, že Washington bude krajinu na nejaký čas riadiť.
„Bola to jedna z najúchvatnejších, najúčinnejších a najmocnejších ukážok sily a kompetencie americkej armády. Budeme krajinu riadiť, kým nebude možné uskutočniť bezpečný, riadny a rozumný prechod,“ povedal Trump. O skutočných motiváciách americkej administratívy však majú mnohí jasno: ide o ropu.
Sám Trump sa tejto interpretácii ani príliš nebráni a nechal sa počuť, že jedným z hlavných cieľov Američanov vo Venezuele je dať dokopy silnú ropnú infraštruktúru za pomoci amerického ropného priemyslu. Napriek tomu, že Venezuela je podľa veľkosti HDP 83. najväčšou ekonomikou sveta, zatiaľ čo Spojené štáty sú tou najväčšou, má juhoamerická krajina podľa štandardných metrík najväčšie zásoby ropy na svete.
Podľa organizácie OPEC leží pod venezuelským územím 19,4 percenta svetových potvrdených zásob ropy. Viac než má napríklad Saudská Arábia (17,1 percenta), Irán (13,3 percenta) alebo napríklad iránsky sused Irak (9,3 percenta). Celkovo má prvá desiatka 86,4 percenta svetových zásob ropy.
Keď si zoznam desiatich najväčších „ropných rezervistov“ od OPEC-u prejdete, vyskočí na vás jeden zaujímavý spoločný menovateľ: Trump a jeho administratíva. Či už ide o priame vojenské strety, diplomatické roztržky, alebo veľmi úzku spoluprácu.
