Až 80 percent slovenských žiakov používa AI každý deň a 10 percent sa s umelou inteligenciou dokonca zhovára o svojich pocitoch.
Ak má škola zostať relevantná, musí sa zmeniť, hovorí Miroslava Hapalová, vedúca výskumného tímu spoločnosti Scio Research, ktorá vlani zrealizovala rozsiahly prieskum o využívaní umelej inteligencie (AI) vo vzdelávacom procese v Česku a na Slovensku.
Ako môže byť AI v školstve užitočná a prečo slovenské školy v tejto oblasti zaostávajú za Českom? Podľa Hapalovej to nie je spôsobené tým, že by boli slovenskí učitelia konzervatívnejší ako ich českí kolegovia. Skôr im chýba inštitucionálna podpora.
Nemyslím si, že využívanie AI automaticky znamená, že deti budú ‚ohlupovať‘. Oveľa väčšie riziko vidím v strate dôvery vo vlastné schopnosti. Deti môžu ľahko nadobudnúť dojem, že AI vyrieši takmer všetky problémy lepšie ako ony. Preto v nich treba podporovať vedomie, že ony sú tí agenti, ony sú tí, ktorí v konečnom dôsledku rozhodujú o výsledku.
Z tohto pohľadu je pozitívna správa, že slovenské ministerstvo školstva už pracuje na pláne zavádzania AI v školách. Jeho cieľom je začať implementovať do škôl overené nástroje umelej inteligencie od roku 2027. Žiaci však už AI používajú dávno.
Sú to deti, ktoré od malička vyrastajú vo svete, kde je digitálna konektivita úplne prirodzená, majú prístup na internet a k dispozícii rôzne digitálne zariadenia. Toto prostredie formuje niektoré ich návyky, čo vidíme napríklad pri tendencii k povrchnému „skenovaniu“ textu na úkor hlbokého čítania či pri silnej potrebe okamžitej spätnej väzby. Samotná dostupnosť technológií však neznamená, že by ich automaticky vedeli aj kompetentne používať.
Čo to teda znamená?
Znamená to, že samozrejmosť, s akou používajú technológie, ešte neznamená skutočnú digitálnu kompetenciu. Z pohľadu efektívneho, bezpečného a kompetentného používania sú aj tieto deti rovnaké ako každá iná generácia. Aj ony sa to musia naučiť, ideálne pod vedením učiteľov či rodičov. Pekným príkladom je mýtus o multitaskingu. Predpokladalo sa, že aj vďaka digitálnym technológiám táto generácia bude vynikať v schopnosti robiť viac vecí naraz. Ale výskumy to nepotvrdzujú. Ľudský mozog nedokáže plnohodnotne spracovávať viacero kognitívne náročných úloh súčasne. To, čo môžeme u detí pozorovať, nie je multitasking, ale rýchle „prepínanie“, ktoré vedie k roztrieštenej pozornosti.
Unsplach Andrea de Santis
Áno, ale nejde len o prichádzajúce informácie. Výskumy ukazujú, že kognitívny výkon a sústredenie znižuje už len samotná prítomnosť smartfónu. Napríklad aj v dôsledku vedomia, že v každom momente môže prísť nejaká správa či notifikácia. Časť kognitívnej kapacity sa míňa na potláčanie nutkania skontrolovať si telefón, čo potom chýba pri sústredení sa na učenie či inú prácu.
Vlani ste zrealizovali rozsiahly prieskum AI Kompas, ktorý mapuje využívanie AI vo vzdelávaní. K akým záverom ste sa dopracovali?
Prieskum sme iniciovali najmä preto, aby sme zachytili dynamiku prenikania AI do vzdelávania, keďže relevantné dáta zo Slovenska – na rozdiel od Českej republiky – chýbali. Do prieskumu sme okrem žiakov zapojili aj ďalšie kľúčové skupiny: rodičov, učiteľov a vedenie škôl. Dôležité je upozorniť, že táto oblasť je mimoriadne dynamická. Keď dnes hovoríme o číslach z nášho prieskumu, musíme brať do úvahy, že súčasná realita v triedach je s najväčšou pravdepodobnosťou o krok ďalej. Aj preto budeme prieskum tento rok opakovať.
Budeme to brať do úvahy. Aké teda boli vaše základné zistenia?
Najzásadnejšie zistenie je, že deti nás dospelých v používaní AI jednoznačne predbiehajú. A to nielen vo frekvencii používania, ale aj v šírke spektra nástrojov, ktoré využívajú, a taktiež v tom, ako si samy veria v ich používaní. V prípade slovenských žiakov druhého stupňa základných a stredných škôl až 80 percent detí používa AI nástroje pravidelne, zatiaľ čo v prípade učiteľov to bolo niečo viac ako polovica a v prípade rodičov 46 percent. Výrazný rozdiel vidíme tiež v postojoch – deti a mladí ľudia si pri práci s týmito technológiami veria výrazne viac než staršie generácie.
Čo z tohto vyplýva?
Je to jasný signál pre školy aj tvorcov politík. Deti nevyčkávajú, kým vznikne stratégia alebo kým sa AI začne systematicky zavádzať do vzdelávania. Deti a mladí ľudia už AI používajú. Stojíme teda pred voľbou – buď to necháme ísť samospádom a živelne, alebo naučíme žiakov využívať AI nástroje zmysluplne, efektívne a zároveň aj bezpečne.
Bolo pre vás niektoré zo zistení dôležité špecificky z pohľadu Slovenska?
Zaujalo nás zistenie, že hoci viac ako polovica učiteľov využíva AI vo svojej práci pravidelne, do samotnej výučby preniká zatiaľ len veľmi obmedzene. V prieskume iba štvrtina učiteľov deklarovala, že AI používajú priamo vo vyučovaní. Pritom rodičia podľa našich zistení nemajú voči AI negatívny postoj, práve naopak. Viac ako polovica by privítala, aby ich deti AI využívali priamo v škole, no narážajú na informačné vákuum. Až 65 percent rodičov uviedlo, že nemajú informácie o tom, či a ako sa AI v škole ich dieťaťa využíva.
„Viac ako polovica žiakov si myslí, že by sa o AI mali učiť v škole. Domnievam sa, že pokiaľ školy nebudú tieto potreby napĺňať, žiaci si informácie nájdu inde. Dáta nám už dnes ukazujú tento trend – škola je ako zdroj informácií pre žiakov momentálne až na štvrtom mieste.“
Pýtali ste sa rodičov, aké kompetencie by mali podľa nich deti v škole z pohľadu využívania AI získať?
Áno, priority rodičov boli veľmi jasné. Išlo im najmä o bezpečné a efektívne využívanie AI, pochopenie toho, ako AI funguje, znalosť konkrétnych nástrojov a schopnosť kriticky vyhodnocovať ich výstupy. Veľký dôraz kládli aj na etiku a bezpečnosť. Podobné očakávania sú aj zo strany žiakov. Viac ako polovica z nich si myslí, že by sa o AI mali učiť v škole. Domnievam sa, že pokiaľ školy nebudú tieto potreby napĺňať, žiaci si informácie nájdu inde. Dáta nám už dnes ukazujú tento trend – škola je ako zdroj informácií pre žiakov momentálne až na štvrtom mieste.
Ktoré sú na prvých troch miestach?
Dominuje internet, sociálne siete, kamaráti, s veľkým odstupom nasleduje škola a potom rodina.
Ak už školy AI využívajú, na aké nástroje sa sústreďujú?
Konkrétne nástroje, využívané vo výučbe, budeme mapovať až v tomto ročníku. Z praxe a rozhovorov s učiteľmi však vieme, že dominujú chatboty. Učitelia ich využívajú napríklad na to, aby žiakom ukázali, ako správne tvoriť prompty a ako kriticky pracovať s tým, čo im umelá inteligencia vygeneruje.
Slovenské ministerstvo školstva už vypracovalo harmonogram zavádzania AI do vzdelávania. Kde všade by sa podľa vás AI mala a dala v rámci vyučovania využívať?
V podstate všade, je to naozaj prierezová téma. Určite by nemala byť obmedzená len na hodiny informatiky. Tam je priestor na to, aby deti pochopili princípy AI, čo je strojové učenie a ako tieto technológie fungujú „pod kapotou“. Samotná aplikácia však patrí do každého predmetu a povedzme si úprimne, najmä starší žiaci už v každom predmete AI aj tak reálne využívajú. Dôležité je, aby učiteľ vniesol do používania AI transparentnosť a stanovil pravidlá, akým spôsobom môžu žiaci AI používať, kde je to vhodné a kde, naopak, nie.
Prieskum ste realizovali v Česku a na Slovensku. Zaznamenali ste nejaké zásadnejšie rozdiely medzi týmito dvoma krajinami?
